Umelá inteligencia sa v posledných rokoch čoraz viac uplatňuje aj v zdravotníctve. Mnohí ľudia dnes využívajú rôzne chatboty, keď chcú získať rýchle informácie o príznakoch chorôb alebo o tom, či by mali navštíviť lekára. Otázka, či by takáto technológia mohla jedného dňa nahradiť zdravotníkov, sa preto objavuje čoraz častejšie.
Medzinárodný tím výskumníkov vedený odborníkmi z University of Oxford sa rozhodol preskúmať, do akej miery dokáže umelá inteligencia pomáhať pri zdravotných konzultáciách. Výsledky rozsiahlej štúdie ukazujú, že jazykové modely dokážu byť užitočným zdrojom informácií, no zatiaľ nemôžu nahradiť skutočnú lekársku diagnostiku ani osobnú návštevu ambulancie.
Umelá inteligencia má podľa odborníkov veľký potenciál aj v oblasti zdravotníctva
Chatboty ako rýchly zdroj informácií
Technológie založené na umelej inteligencii sú dnes dostupné prakticky každému. Chatboty dokážu odpovedať na otázky, vysvetľovať odborné témy a pomáhať používateľom orientovať sa v rôznych oblastiach vrátane medicíny.
Medzi najznámejšie nástroje patria napríklad ChatGPT, Google Gemini alebo Microsoft Copilot. Tieto systémy fungujú na základe veľkých jazykových modelov, ktoré analyzujú obrovské množstvo textov a na ich základe generujú odpovede.
Používatelia sa ich často pýtajú aj na zdravotné problémy – napríklad na možné príčiny určitých príznakov, význam výsledkov vyšetrení alebo odporúčania, čo robiť v konkrétnej situácii. Odborníci však upozorňujú, že takéto odpovede majú len informatívny charakter a nemali by byť považované za lekársku diagnózu.
Rozsiahla štúdia s viac než tisíckou účastníkov
Výsledky výskumu publikoval tím vedcov a do štúdie sa zapojilo približne 1300 dobrovoľníkov, ktorí mali riešiť rôzne modelové zdravotné situácie.
Účastníci boli rozdelení do dvoch skupín.
- Prvá skupina využívala chatboty s umelou inteligenciou, aby zistila možné príčiny zdravotných ťažkostí a rozhodla sa, aký ďalší krok by mal nasledovať.
- Druhá skupina riešila rovnaké scenáre bez pomoci umelej inteligencie a spoliehala sa na vlastný úsudok alebo bežné vyhľadávanie informácií.
Vedci následne porovnávali výsledky a hodnotili, či účastníci správne identifikovali možné zdravotné problémy a či vedeli odhadnúť, kedy je potrebné vyhľadať lekára alebo pohotovostnú pomoc.
Presnosť odpovedí závisí od otázky
Výskum ukázal, že umelá inteligencia dokáže poskytnúť relevantné informácie, ale presnosť odpovedí často závisí od toho, ako presne je otázka formulovaná.
Ak používateľ zadá neúplné alebo nepresné informácie, systém môže vygenerovať odpoveď, ktorá síce pôsobí presvedčivo, no nemusí byť vhodná pre konkrétnu zdravotnú situáciu. Laici pritom nemusia vždy vedieť rozlíšiť, ktoré informácie sú spoľahlivé a ktoré nie.
Výskumníci tiež upozornili, že bežní používatelia často nedokážu chatbotom poskytnúť všetky potrebné údaje o svojom zdravotnom stave. Lekári pritom pri diagnostike pracujú s množstvom detailov – napríklad so zdravotnou anamnézou, užívanými liekmi či výsledkami vyšetrení.
Lekára zatiaľ nahradiť nedokáže
Odborníci zdôrazňujú, že spoliehať sa výlučne na rady umelej inteligencie môže byť rizikové. Existuje totiž možnosť, že používateľ si nesprávne vyhodnotí závažnosť príznakov alebo dostane nepresnú interpretáciu svojho zdravotného stavu.
Umelá inteligencia totiž nedokáže vykonať fyzické vyšetrenie, analyzovať laboratórne výsledky ani posúdiť pacienta v širších súvislostiach. Práve tieto faktory sú pritom pri stanovovaní diagnózy často rozhodujúce.
Potenciál umelej inteligencie v medicíne
Napriek týmto obmedzeniam má umelá inteligencia v zdravotníctve veľký potenciál. V budúcnosti môže pomáhať napríklad:
- pri vyhľadávaní a vysvetľovaní zdravotných informácií
- pri analýze veľkého množstva medicínskych dát
- pri monitorovaní zdravotného stavu pacientov
- pri podpore rozhodovania zdravotníkov
V mnohých prípadoch tak môže slúžiť ako doplnok práce lekára, nie ako jeho náhrada.
Nové projekty zamerané na zdravotnú starostlivosť
Niektoré technologické spoločnosti už pracujú na systémoch umelej inteligencie špeciálne navrhnutých pre zdravotníctvo. Jedným z príkladov je projekt ChatGPT Health, ktorý vznikol v spolupráci spoločností OpenAI a Anthropic.
Cieľom podobných projektov je vytvoriť nástroje, ktoré dokážu pracovať s presnejšími zdravotnými údajmi. Používatelia by napríklad mohli zdieľať údaje zo zdravotných aplikácií alebo z inteligentných hodiniek, čo by umožnilo presnejšie vyhodnotenie zdravotného stavu.
Ochrana citlivých údajov je kľúčová
Používanie umelej inteligencie v zdravotníctve však prináša aj otázku ochrany osobných údajov. Odborníci na kybernetickú bezpečnosť upozorňujú, že používatelia by mali byť opatrní pri zdieľaní zdravotných informácií online.
Podľa portálu Help Net Security totiž technologické spoločnosti často využívajú údaje zo vstupov používateľov na zlepšovanie a tréning svojich modelov. Preto je dôležité, aby citlivé zdravotné informácie neboli zdieľané bez rozmyslu.
Ľudia sa na AI obracajú aj pri psychických problémoch
Prieskum UK ukázal, že používatelia sa na chatboty obracajú aj pri otázkach týkajúcich sa duševného zdravia.
Výsledky naznačili výrazné rozdiely medzi vekovými skupinami. V kategórii 25 až 34 rokov využilo umelú inteligenciu pri otázkach o zdraví približne 64 % respondentov. Naopak, medzi ľuďmi nad 55 rokov sa na AI pri otázkach o psychickom zdraví obrátilo približne 15 % účastníkov prieskumu.
Umelá inteligencia ako pomocník, nie náhrada
Odborníci sa zhodujú, že umelá inteligencia môže v budúcnosti výrazne zmeniť spôsob poskytovania zdravotnej starostlivosti. Pomôže napríklad rýchlejšie analyzovať zdravotné údaje, uľahčiť komunikáciu medzi pacientom a lekárom alebo podporiť prevenciu chorôb.
Kľúčové rozhodnutia o diagnóze a liečbe však musia aj naďalej zostať v rukách kvalifikovaných zdravotníkov.
Umelá inteligencia teda môže byť veľmi užitočným nástrojom – no zatiaľ ju treba vnímať najmä ako podporný systém pre pacientov aj lekárov, nie ako náhradu medicínskej starostlivosti.
