„Keď v spálni zhasnem svetlo, som v posteli skôr, než sa v izbe rozhostí tma.“ Takéto výroky boli pre Muhammada Aliho typické. Legendárny boxer si rád robil reklamu, provokoval súperov a bavil fanúšikov. Za sebavedomými slovami sa však skrýval športovec, ktorý navždy zmenil svet boxu a stal sa jednou z najvýraznejších osobností 20. storočia.
Keď 3. júna 2016 zomrel vo veku 74 rokov, mnohí hovorili o odchode jednej z najväčších športových legiend všetkých čias. Muhammad Ali totiž nebol len šampiónom v ringu. Bol symbolom odvahy, boja za vlastné presvedčenie a človekom, ktorý dokázal ovplyvniť spoločnosť ďaleko za hranicami športu.
Od ukradnutého bicykla k olympijskému zlatu
Muhammad Ali sa narodil 17. januára 1942 v Louisville v štáte Kentucky ako Cassius Marcellus Clay Jr. Vyrastal v období, keď rasová segregácia v Spojených štátoch stále výrazne zasahovala do každodenného života Afroameričanov.
K boxu sa dostal pomerne nečakane. Keď mal dvanásť rokov, niekto mu ukradol bicykel. Nahnevaný chlapec sa obrátil na policajta Joea E. Martina, ktorému oznámil, že zlodeja zmláti, ak ho nájde. Martin mu poradil, aby sa najprv naučil boxovať. Práve toto stretnutie odštartovalo kariéru budúceho šampióna.
Clay sa rýchlo zaradil medzi najväčšie talenty amerického boxu. Vyvrcholením jeho amatérskej kariéry boli olympijské hry v Ríme v roku 1960, kde získal zlatú medailu v kategórii poloťažkej váhy.
Po návrate domov však zistil, že ani olympijský triumf nedokáže odstrániť rasové predsudky, ktoré v tom čase v Amerike pretrvávali. Skúsenosti s diskrimináciou neskôr označoval za jedny z momentov, ktoré výrazne ovplyvnili jeho pohľad na svet.
„Lietam ako motýľ, bodám ako včela“
Po prechode medzi profesionálov sa z mladého boxera stal fenomén. Vyhrával zápas za zápasom a fanúšikov fascinoval štýlom, aký dovtedy v ťažkej váhe takmer nevideli.
Bol neuveriteľne rýchly, pohyblivý a dokázal sa vyhýbať úderom spôsobom, ktorý pripomínal tanec. Jeho najslávnejšia veta dokonale vystihovala jeho boxerskú filozofiu:
„Lietam ako motýľ, bodám ako včela.“
Popri športových výkonoch si budoval popularitu aj svojimi odvážnymi vyhláseniami. Súperov často provokoval ešte pred zápasom, predpovedal vlastné víťazstvá a dokázal na seba strhnúť pozornosť celého sveta.
Z outsidera majstrom sveta
V roku 1964 dostal iba 22-ročný Cassius Clay príležitosť zabojovať o titul majstra sveta v ťažkej váhe proti Sonnymu Listonovi. Úradujúci šampión bol považovaný za takmer neporaziteľného a väčšina odborníkov očakávala jeho víťazstvo.
Mladý vyzývateľ však šokoval športový svet. Listona porazil a po zisku titulu kričal do kamier dnes už legendárnu vetu:
„Otriasol som svetom!“
O rok neskôr svoje víťazstvo potvrdil aj v odvete, keď Listona vyradil už v prvom kole.
Nové meno, nová identita
Krátko po zisku titulu oznámil vstup do organizácie Nation of Islam a prestal používať meno Cassius Clay. Nové meno Muhammad Ali považoval za vyjadrenie svojej viery a novej identity.
Tento krok vyvolal v Spojených štátoch rozsiahle diskusie a mnohí fanúšikovia aj médiá ho prijali s nepochopením. Ali však trval na tom, aby ho oslovovali novým menom.
Odmietnutie vojenskej služby
Jednou z najvýznamnejších udalostí jeho života bolo odmietnutie nástupu do armády počas vojny vo Vietname v roku 1967.
Ali sa odvolával na svoje náboženské presvedčenie a verejne vyhlásil, že nemá spor s vietnamským ľudom. Jeho postoj vyvolal obrovské kontroverzie.
Následky boli okamžité. Prišiel o titul majstra sveta, bola mu odobratá boxerská licencia a niekoľko rokov nemohol profesionálne zápasiť. Prípad sa napokon dostal až pred Najvyšší súd USA, ktorý v roku 1971 jednomyseľne zrušil jeho odsúdenie.
Dnes je tento krok považovaný za jeden z najvýznamnejších prejavov občianskej odvahy v dejinách amerického športu.
Návrat na vrchol
Po návrate do ringu nasledovali zápasy, ktoré sa zapísali do športovej histórie.
Mimoriadne známou sa stala jeho rivalita s Joeom Frazierom. Ich tri vzájomné súboje patria medzi najlegendárnejšie v dejinách boxu.
Nezabudnuteľný bol aj zápas s Georgeom Foremanom v roku 1974 v Zaire. Foreman vstupoval do súboja ako favorit, no Ali prekvapil nečakanou taktikou. Väčšinu zápasu absorboval súperove útoky a čakal na vhodnú príležitosť. V ôsmom kole následne Foremana knockoutoval a opäť sa stal majstrom sveta v ťažkej váhe.
Tento duel je dodnes považovaný za jedno z najväčších taktických majstrovstiev v dejinách športu.
Posledné roky v ringu
Koncom sedemdesiatych rokov začali odborníci upozorňovať, že Ali už nie je boxerom z vrcholných rokov kariéry. Postupne sa objavovali problémy s reflexmi aj rečou.
Napriek tomu pokračoval v zápasení. V roku 1980 utrpel výraznú prehru s Larrym Holmesom a o rok neskôr absolvoval svoj posledný profesionálny zápas proti Trevorovi Berbickovi.
Po tomto súboji definitívne ukončil kariéru.
Bojovník aj mimo ringu
V roku 1984 mu lekári diagnostikovali Parkinsonov syndróm. Ochorenie postupne ovplyvňovalo jeho pohyb aj reč, no Ali zostal aktívny vo verejnom živote.
Počas nasledujúcich desaťročí sa venoval humanitárnym aktivitám, podporoval charitatívne projekty a stal sa jednou z najrešpektovanejších osobností sveta.
Jedným z najsilnejších momentov jeho života bolo zapálenie olympijského ohňa na hrách v Atlante v roku 1996. Napriek viditeľným prejavom choroby vtedy dojal milióny ľudí po celom svete.
Odkaz, ktorý pretrváva
Muhammad Ali získal počas kariéry titul majstra sveta v ťažkej váhe trikrát, čo bolo v jeho ére výnimočným úspechom. Ešte väčší význam však mal jeho vplyv mimo športu.
Nebál sa postaviť za svoje názory ani v časoch, keď mu to mohlo zničiť kariéru. Dokázal osloviť ľudí ďaleko za hranicami boxerského ringu a stal sa symbolom sebavedomia, odhodlania a boja za vlastné presvedčenie.
Aj desať rokov po jeho smrti zostáva Muhammad Ali pre mnohých najväčším boxerom všetkých čias. A hoci sám rád tvrdil, že je „najväčší“, jeho skutočný odkaz spočíva najmä v tom, že dokázal ovplyvniť celé generácie športovcov aj obyčajných ľudí po celom svete.
