Máte pocit, že sú ľudia v posledných rokoch podráždenejší, menej trpezliví a akoby menej vnímaví voči druhým? Tento dojem nemusí byť len subjektívny. Niektoré vedecké výskumy skutočne naznačujú, že v populácii dochádza k miernemu oslabeniu emočných a sociálnych zručností. Zároveň však platí, že realita je oveľa komplexnejšia, než ako ju často prezentujú zjednodušené titulky.
Výskumy hovoria o poklese, ale nie o „strácaní citov“
Analýza pracovala s údajmi od viac než 28-tisíc dospelých zo 166 krajín. Výsledky ukázali, že medzi rokmi 2019 až 2024 došlo k poklesu celkového skóre emočnej inteligencie približne o 5,79 %.
Treba však zdôrazniť, čo tieto čísla znamenajú. Nejde o dôkaz, že ľudia „strácajú city“ alebo empatiu. Ide o zmenu v priemerných výsledkoch testov, ktoré merajú rôzne aspekty emočnej inteligencie – napríklad schopnosť zvládať stres, uvedomovať si vlastné emócie či komunikovať s okolím.
Tieto výsledky teda skôr odrážajú aktuálne psychické nastavenie ľudí v konkrétnom období než trvalú zmenu ľudskej povahy.
Najvýraznejšie oslabenie: motivácia a optimizmus
Najväčší pokles bol zaznamenaný v oblastiach ako optimizmus, vnútorná motivácia a schopnosť spájať každodenné rozhodnutia s dlhodobejším zmyslom. Inak povedané, ľudia sa častejšie cítia vyčerpaní, menej veria v pozitívny vývoj a ťažšie sa sami „nakopnú“ k aktivite.
Takýto stav sa prirodzene premieta aj do správania. Keď je človek unavený a bez energie, má menšiu kapacitu na trpezlivosť, empatiu či pokojné riešenie konfliktov.
Pojem „emočná recesia“ a širší kontext
Na podobné trendy upozorňuje aj organizácia, ktorá používa pojem „emočná recesia“. Podľa jej údajov došlo medzi rokmi 2019 a 2023 k poklesu emočnej inteligencie približne o 5,5 %.
Zároveň zaznamenali aj:
- zhoršenie celkovej psychickej pohody
- vyššiu mieru vyhorenia
- slabšiu schopnosť zvládať každodenný stres
Aj tu však platí, že ide o trendy na úrovni veľkých skupín ľudí, nie o presné hodnotenie jednotlivcov.
Zmeny sa týkajú aj detí a mladých
Podľa údajov OECD sa podobné javy objavujú aj u detí a dospievajúcich. Medzinárodné zisťovanie z roku 2023 ukázalo, že mladšie deti majú často vyššiu úroveň dôvery, energie a optimizmu než tínedžeri.
V niektorých krajinách sa zároveň ukázalo, že v roku 2023 boli viaceré sociálne a emočné zručnosti slabšie než v roku 2019. Týkalo sa to napríklad otvorenosti, zodpovednosti, sebaovládania či dôvery.
Je však dôležité dodať, že určitý pokles optimizmu či bezstarostnosti počas dospievania je prirodzenou súčasťou vývoja, takže nejde výlučne o nový jav.
Vplyv posledných rokov je kľúčový
Odborníci sa zhodujú, že významnú úlohu zohrali udalosti posledných rokov. Pandémia, sociálna izolácia, neistota, ekonomický tlak aj neustály príval informácií z online prostredia výrazne zvýšili mieru stresu.
Dlhodobé preťaženie potom prirodzene vedie k tomu, že ľudia majú menšiu schopnosť regulovať emócie, reagovať pokojne a byť vnímaví voči okoliu.
Dá sa emočná inteligencia zlepšiť?
Pozitívne je, že emočná inteligencia nie je pevne daná vlastnosť. Ide o súbor schopností, ktoré možno rozvíjať počas celého života.
Pomôcť môžu napríklad:
- vedomé počúvanie druhých
- pomenovanie vlastných emócií
- sebareflexia
- snaha nereagovať impulzívne v napätých situáciách
Zhrnutie bez zveličovania
- Výskumy naznačujú mierny pokles emočnej inteligencie v posledných rokoch
- Tento trend súvisí najmä so stresom a spoločenskými zmenami
- Neexistuje dôkaz, že by ľudia ako takí „strácali empatiu“
- Ide skôr o dočasné oslabenie niektorých schopností než o trvalý problém
Aj keď sa môže zdať, že svet je dnes menej citlivý, skôr ide o dôsledok náročného obdobia. Schopnosť empatie a porozumenia nezmizla – len je momentálne viac zaťažená než kedysi.
