Dermatológ varuje. Jarné slnko býva mimoriadne zradné. Väčšina ľudí si opaľovací krém vyberá nesprávne

Zdieľať
spálená pokožka
spálená pokožka Foto: depositphotos.com

Po dlhej zime väčšina ľudí s radosťou víta prvé teplé a slnečné dni. Stačí pár hodín na terase, prechádzka v prírode alebo jazda na bicykli a človek má pocit, že leto je už za dverami. Práve jar však býva z pohľadu pokožky veľmi zradná. Mnohí podceňujú silu slnečného žiarenia, pretože teploty ešte nie sú extrémne vysoké. UV žiarenie však dokáže pokožku poškodiť aj počas chladnejších dní.

Dermatológovia upozorňujú, že po zimných mesiacoch býva pokožka menej pripravená na intenzívnejšie slnko. Ak človek nie je chránený, môže sa spáliť aj po pomerne krátkom pobyte vonku, najmä okolo poludnia.

Slnko je pre organizmus dôležité, no nadmerné UV žiarenie škodí

Slnečné žiarenie má pre ľudské telo významné benefity. Pomáha pri tvorbe vitamínu D, ovplyvňuje biologické rytmy a môže mať pozitívny vplyv na psychiku. Odborníci však upozorňujú, že tieto výhody neznamenajú, že je bezpečné tráviť na priamom slnku dlhý čas bez ochrany.

Ultrafialové žiarenie sa delí najmä na UVA a UVB lúče. UVB žiarenie je hlavnou príčinou spálenia kože, zatiaľ čo UVA preniká hlbšie do pokožky a podieľa sa na jej predčasnom starnutí. Obe formy UV žiarenia môžu zvyšovať riziko rakoviny kože vrátane melanómu.

Na vitamín D zvyčajne netreba dlhé opaľovanie

Častým omylom je predstava, že organizmus potrebuje hodiny opaľovania, aby si vytvoril dostatok vitamínu D. Podľa odborníkov to vo väčšine prípadov nie je pravda.

Presný čas potrebný na tvorbu vitamínu D závisí od viacerých faktorov – typu pokožky, ročného obdobia, intenzity UV žiarenia, veku či množstva odkrytej kože. U mnohých ľudí môže postačovať krátky pobyt na slnku niekoľkokrát týždenne bez toho, aby došlo k spáleniu.

Dermatológovia zároveň zdôrazňujú, že dlhodobé opaľovanie neprináša výrazne vyšší prínos, no zvyšuje riziko poškodenia kože.

Niektorí ľudia sú na slnko citlivejší

Reakcia pokožky na slnečné žiarenie sa u každého človeka líši. Dôležitú úlohu zohráva takzvaný fototyp kože. Ľudia s veľmi svetlou pokožkou, pehami, ryšavými alebo svetlými vlasmi sa zvyčajne spália rýchlejšie než osoby s tmavšou pleťou.

Vyššie riziko poškodenia kože majú aj ľudia s veľkým množstvom znamienok alebo tí, u ktorých sa v rodine vyskytla rakovina kože.

Dermatológovia odporúčajú týmto skupinám dôslednejšiu ochranu pred slnkom a obmedzenie pobytu na priamom slnku najmä počas najsilnejšieho UV žiarenia medzi približne 11. a 15. hodinou.

UV žiarenie urýchľuje starnutie pokožky

Poškodenie kože od slnka sa nemusí prejaviť iba spálením. Dlhodobé a opakované vystavovanie UV žiareniu môže postupne viesť k tvorbe vrások, pigmentových škvŕn, strate elasticity či ochabovaniu pokožky.

Za veľkú časť týchto zmien sú zodpovedné najmä UVA lúče, ktoré prenikajú do hlbších vrstiev kože. UV žiarenie podporuje vznik oxidačného stresu a poškodzuje kolagénové vlákna, ktoré sú dôležité pre pevnosť a pružnosť pokožky.

Aj preto dermatológovia odporúčajú používať ochranu pred slnkom nielen na dovolenke, ale aj pri bežnom pobyte vonku.

Detská pokožka potrebuje výraznejšiu ochranu

Pokožka detí je citlivejšia než pokožka dospelých a proti UV žiareniu sa bráni menej efektívne. Mimoriadne opatrní by mali byť rodičia najmenších detí.

Odborné spoločnosti odporúčajú, aby dojčatá do šiestich mesiacov neboli vystavované priamemu slnku. U starších detí je dôležitá kombinácia viacerých ochranných opatrení – tieň, pokrývka hlavy, vhodné oblečenie, slnečné okuliare s UV filtrom a opaľovací krém.

Výskumy ukazujú, že opakované silné spálenia kože počas detstva a dospievania môžu v budúcnosti zvýšiť riziko melanómu.

SPF nie je marketing, ale dôležitá ochrana

Mnohí ľudia si vyberajú opaľovací krém podľa ceny alebo značky, odborníci však upozorňujú, že rozhodujúca je najmä úroveň ochrany.

SPF označuje mieru ochrany pred UVB žiarením. Dermatológovia najčastejšie odporúčajú používať minimálne SPF 30, pričom pri citlivej pokožke alebo intenzívnom slnku môže byť vhodné aj SPF 50.

Dôležité je aj správne používanie krému. Väčšina ľudí ho podľa odborníkov nanáša v príliš malom množstve, čím sa účinnosť ochrany výrazne znižuje.

Opaľovací krém by sa mal aplikovať približne 15 až 30 minút pred pobytom na slnku a následne pravidelne obnovovať, najmä po kúpaní, výraznom potení alebo utieraní uterákom. Pri dlhšom pobyte vonku odborníci odporúčajú opakovať aplikáciu približne každé dve hodiny.

Dermatológovia zároveň pripomínajú, že opaľovací krém nie je jedinou ochranou. Najúčinnejšia je kombinácia viacerých opatrení – pobyt v tieni, vhodné oblečenie, klobúk, okuliare a rozumné obmedzenie pobytu na priamom slnku počas najintenzívnejšieho UV žiarenia.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom

Odporúčané