Diagnóza roztrúsenej sklerózy (RS) patrí medzi tie, ktoré dokážu človeka poriadne zaskočiť. Ešte väčšiu neistotu môže vyvolať situácia, keď prvá nasadená liečba neprináša očakávaný efekt. Dôležité však je vedieť, že nejde o nič výnimočné. Výber vhodnej terapie je často postupný proces a moderná medicína dnes ponúka viacero možností, ako priebeh ochorenia výrazne ovplyvniť.
Čo sa deje v tele pri roztrúsenej skleróze?
Roztrúsená skleróza je chronické autoimunitné ochorenie centrálneho nervového systému. Imunitný systém pri nej nesprávne reaguje a napáda myelín – ochranný obal nervových vlákien v mozgu a mieche.
Poškodenie myelínu vedie k spomaleniu alebo narušeniu prenosu nervových signálov. V dôsledku toho sa objavujú rôzne neurologické príznaky, napríklad poruchy zraku, slabosť končatín, problémy s koordináciou alebo citlivosťou.
Hoci ide o vážne ochorenie, dnešná liečba dokáže výrazne znížiť jeho aktivitu. Mnohí pacienti tak môžu žiť aktívny život vrátane práce, športu či rodinného života.
Typy roztrúsenej sklerózy
Priebeh RS nie je u každého rovnaký. Rozlišujú sa tri základné formy:
- Relaps-remitentná forma (RRRS)
Najčastejšia forma, ktorá sa vyskytuje približne u 80–85 % pacientov pri stanovení diagnózy. Prejavuje sa striedaním relapsov (náhle zhoršenie príznakov) a remisií (zlepšenie). Po relapse sa stav často zlepší, no nie vždy sa úplne vráti do pôvodného stavu. - Sekundárne progresívna forma (SPRS)
Môže sa vyvinúť po rokoch trvania relaps-remitentnej formy. Typické je postupné zhoršovanie neurologického stavu, ktoré môže prebiehať aj bez výrazných relapsov. - Primárne progresívna forma (PPRS)
Postihuje približne 10–15 % pacientov. Ochorenie sa zhoršuje postupne od začiatku bez typických relapsov.
Prečo prvá liečba nemusí zabrať?
Ak prvý nasadený liek neprináša dostatočný efekt, neznamená to, že liečba zlyhala. Reakcia organizmu na terapiu je individuálna a výber lieku závisí od viacerých faktorov, napríklad:
- aktivity ochorenia (počet relapsov, nález na MRI)
- typu RS
- veku a celkového zdravotného stavu
- rizika vedľajších účinkov
V minulosti sa často postupovalo od menej účinných liekov k silnejším. Dnes sa však čoraz častejšie volí aj účinnejšia liečba už v skorších štádiách ochorenia, najmä ak je priebeh aktívnejší.
Akútna a dlhodobá liečba – v čom je rozdiel
Liečba relapsu
Pri náhlom zhoršení príznakov (napríklad poruchy zraku, slabosť alebo mravčenie) sa podávajú kortikosteroidy vo vyšších dávkach. Tie:
- tlmia zápal
- skracujú trvanie relapsu
- urýchľujú zotavenie
Neovplyvňujú však dlhodobý priebeh ochorenia ani neznižujú riziko budúcich relapsov, preto sa nepoužívajú ako dlhodobá liečba.
Dlhodobá (chorobu modifikujúca) liečba
Cieľom tejto liečby je:
- znížiť počet a závažnosť relapsov
- spomaliť progresiu ochorenia
- obmedziť vznik nových zápalových ložísk v mozgu a mieche
Tieto lieky nedokážu RS úplne vyliečiť, ale významne ovplyvňujú jej priebeh.
Podávajú sa vo forme tabliet, injekcií alebo infúzií a ich výber je individuálny.
Príklady používaných liekov
Medzi lieky používané pri RS patria napríklad:
- interferóny beta (Rebif, Avonex, Betaferon, Extavia, Plegridy),
- glatiramer acetát (Copaxone),
- teriflunomid (Aubagio),
- dimetylfumarát (Tecfidera),
- fingolimod (Gilenya),
- natalizumab (Tysabri),
- alemtuzumab (Lemtrada),
- ocrelizumab (Ocrevus),
- kladribín (Mavenclad).
Jednotlivé lieky sa líšia účinnosťou, spôsobom podávania aj rizikom nežiaducich účinkov. Preto sa terapia vždy prispôsobuje konkrétnemu pacientovi.
Ako sa hodnotí účinnosť liečby?
Lekári sledujú, či liečba funguje najmä podľa:
- výskytu relapsov
- vývoja neurologických príznakov
- nálezu na magnetickej rezonancii (MRI), ktorá odhalí nové alebo aktívne ložiská
Ak ochorenie napriek liečbe zostáva aktívne, je to dôvod na jej úpravu.
Liečba RS je dlhodobý proces
Stabilizácia roztrúsenej sklerózy si vyžaduje čas. Nejde o preteky, ale o postupné hľadanie najvhodnejšej terapie.
Platí, že:
- každý pacient reaguje inak
- neexistuje univerzálny liek
- moderná medicína ponúka viacero účinných možností
Ak máte pocit, že vaša liečba neprináša dostatočný efekt, je dôležité to riešiť s neurológom. Ten na základe vyšetrení a priebehu ochorenia rozhodne o ďalšom postupe.
