Protilátky z krvi pacientov s long covidom vyvolali u myší trvalú bolesť

Zdieľať
long covid
long covid Foto: www.shutterstock.com

Jemný dotyk, ktorý bol kedysi úplne neškodný, môže u niektorých ľudí po prekonaní covidu vyvolávať bolesť. Objavujú sa aj závraty či problémy s rovnováhou – a medicína stále hľadá jasné vysvetlenie. Syndróm známy ako long covid patrí medzi najzáhadnejšie následky pandémie.

Najnovšie vedecké práce naznačujú, že u časti pacientov by za niektoré príznaky mohol byť zodpovedný imunitný systém. Treba však zdôrazniť, že ide o prebiehajúci výskum a zatiaľ neexistuje jednoznačný záver ani univerzálne vysvetlenie.

Keď imunitný systém nefunguje ideálne

Za normálnych okolností telo vytvára protilátky, ktoré chránia organizmus pred vírusmi a baktériami. V niektorých prípadoch však môže dôjsť k omylu a vznikajú tzv. autoprotilátky – teda protilátky namierené proti vlastným tkanivám.

Takýto mechanizmus je známy pri ochoreniach ako roztrúsená skleróza alebo reumatoidná artritída. Vedci preto skúmajú, či by podobný proces mohol prebiehať aj u niektorých pacientov s long covidom.

Experiment na myšiach: čo ukázal

Tím z UMC Utrecht publikoval štúdiu v časopise Cell Reports Medicine, v ktorej skúmal účinok protilátok typu IgG.

Postup bol nasledovný:

  • vedci odobrali krv pacientom s long covidom aj ľuďom bez dlhodobých následkov
  • izolovali z nej protilátky IgG
  • a tie následne aplikovali zdravým myšiam

Výsledky

Myši, ktoré dostali protilátky od pacientov s long covidom:

  • vykazovali zvýšenú citlivosť na dotyk
  • reagovali rýchlejšie na teplo
  • správali sa spôsobom, ktorý sa podobá na tzv. mechanická alodýnia

Naopak, myši s protilátkami od ľudí bez long covidu tieto zmeny nevykazovali.

👉 Dôležité však je: tento experiment naznačuje možnú súvislosť, ale sám o sebe ešte nedokazuje, že ide o hlavnú príčinu problémov u ľudí.

Dlhodobý efekt? Zatiaľ len náznaky

Výskumníci experiment zopakovali aj s odstupom času a pozorovali podobné výsledky. To môže naznačovať, že niektoré protilátky pretrvávajú dlhšie.

Aj tu však platí:
➡️ ide o experimentálne dáta na zvieratách, ktoré je potrebné potvrdiť u ľudí.

Long covid nie je jednotné ochorenie

Analýza pacientov ukázala, že jednotliví ľudia sa líšia aj na biologickej úrovni. Vedci sledovali napríklad:

  • GFAP – marker poškodenia mozgu
  • NFL – ukazovateľ poškodenia nervov

Rozdiely medzi pacientmi naznačujú, že long covid nie je jedna choroba, ale skôr súbor rôznych stavov s odlišnými príčinami.

Ďalšie výskumy: podobné smerovanie, no stále bez definitívy

Na túto štúdiu nadväzujú aj ďalšie výskumy, napríklad z Yale University pod vedením Akiko Iwasaki.

Tie naznačujú, že:

  • u niektorých pacientov sa objavujú autoprotilátky proti nervovým proteínom
  • po ich prenose na myši sa objavujú problémy s rovnováhou a koordináciou

Ďalšie práce poukazujú na možné poškodenie periférnych nervov alebo na hromadenie protilátok v nervových štruktúrach.

👉 Treba však zdôrazniť, že časť týchto štúdií ešte neprešla plným recenzným procesom.

Existuje už liečba?

Momentálne:

  • ❌ neexistuje schválený liek na long covid zameraný na autoprotilátky
  • ❌ neexistuje jednotný terapeutický postup

Vedci skúmajú napríklad:

  • aferézu (čistenie krvi od protilátok),
  • vývoj liekov, ktoré by dokázali autoprotilátky blokovať.

Tieto prístupy sú však zatiaľ vo fáze výskumu.

Prečo sa používajú myši?

Experimenty na myšiach patria medzi štandardné metódy v biomedicíne. Umožňujú vedcom testovať hypotézy a sledovať mechanizmy, ktoré by u ľudí nebolo možné skúmať priamo.

➡️ Výsledky však vždy treba overiť v klinických štúdiách na ľuďoch.

Čo dnes o long covide vieme?

Vedci zatiaľ pracujú s viacerými možnými vysvetleniami:

  • pretrvávanie častí vírusu v tele
  • narušenie črevného mikrobiómu
  • reaktivácia vírusov ako Epstein-Barr vírus
  • autoimunitné reakcie vrátane autoprotilátok

Najpravdepodobnejšie ide o kombináciu viacerých faktorov.

Záver: sľubný smer, ale nie konečná odpoveď

Najnovšie štúdie prinášajú dôležité poznatky a posúvajú výskum long covidu dopredu. Naznačujú, že u niektorých pacientov môžu autoprotilátky zohrávať významnú úlohu pri vzniku bolesti a neurologických ťažkostí.

Zároveň však platí:

  • nejde o univerzálne vysvetlenie
  • výskum stále pokračuje
  • a k účinnej liečbe vedie ešte dlhá cesta

👉 Long covid tak zostáva komplexným problémom, ktorý si vyžaduje ďalší dôkladný výskum.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom

Odporúčané