Špenát- správna voľba

Čo špenát obsahuje?

Samozrejme železo a rovnako sodík, draslík, vápnik, fosfor, mangán a horčík. Ďalej obsahuje tiež vitamín A, hlavne betakarotén, vitamín B, hlavne kyselinu listovú, biotín a niacín, a tiež vitamín C. Veľmi cenené sú tiež obsiahnuté bielkoviny.

Vplyv špenátu na ľudský organizmus

• má priaznivé účinky na srdcový rytmus
• upokojuje
• posilňuje imunitu
• posilňuje vlasy, nechty, kosti a zuby
• má dobrý vplyv na pokožku
• pomáha pri zápche
• pomáha pri odvodnení tela
• zlepšuje látkové premeny
• pomáha pri krvotvorbe

Prečo ho jesť surový

Najviac vitamínov obsahujú surové listy špenátu, odborníci okrem klasického duseného špenátu a najrôznejších špenátových náplní odporúčajú pridávať surové listy do všetkých zeleninových šalátov, prípadne nimi zdobiť pokrm. Veľmi cenené sú tiež najrôznejšie kombinácie zeleninových mixovaných nápojov zvaných smoothie. Šťava zo špenátových listov vyživuje naše bunky, tkaniva, nervy aj svaly, a napomáha tak správnemu vylučovaniu.

Dlhým skladovaním špenát stráca na svojich výživných hodnotách. Listy špenátu musia mať tmavo zelenú farbu.

Vo varenom špenáte sa môže skrývať nebezpečenstvo

Špenát obsahuje kyselinu šťaveľovú, ktorá v čerstvom stave kladne ovplyvňuje najmä črevnú peristaltiku. Varením sa z nej však môžu tvoriť kryštáliky v obličkách, preto sa špenát neodporúča ľuďom s obličkovými kameňmi .

Ako ho vypestovať?

Špenát je jednoročná rastlina s pomerne krátkou vegetačnou dobou. Potrebujete len skôr zásaditú, prehnojenú pôdu a semienka špenátu, ktoré budete poctivo zalievať. Korene špenátu sú hneď pod povrchom pôdy, preto ho musíte okopávať opatrne, aby sme nezničili koreňovú sústavu.

Zasievať špenát môžete takmer počas celého roka, začína sa už skoro na jar. Listy sa trhajú ešte pred rozkvetom. Špenát je chladnomilná rastlina, nemá rád horúčavy. Preto ho zasejte neskôr na jeseň, prezimuje, a vy môžete čerstvé špenátové listy zberať už skoro na jar.