Napriek tomu, že ide o jeden z najobľúbenejších suchých plodov, o jeho pôvode sa medzi ľuďmi vie len veľmi málo. Prečítajte si o tom, ako sa kešu oriešky dostávajú až na váš stôl, kto ich spracováva a prečo sú drahšie ako väčšina iných orechov.
Kešu oriešok rastie na strome, ktorý sa volá Obličkovec západný. Najväčšie množstvo týchto stromov nájdeme v afrických štátoch Mozambik, Tanzánia a Nigéria. V Afrike sa však kešu oriešky takmer nespracovávajú. Väčšina z nich sa preclí a na spracovanie sa vozí do tovární v Indii a Vietname, odkiaľ následne putujú do všetkých kútov sveta.
Obličkovec plodí kešu jabĺčka, na ktorých sa potom nachádzajú nepukavé plody – kešu oriešky v škrupine. Plod dozrieva tri mesiace a zaujímavosťou je, že sa na ňom krátku dobu nachádzajú dva kvety zároveň. Jeden odkvitnutý patriaci ku kešu oriešku a druhý patriaci k jabĺčku. Na jednom jabĺčku je len jeden oriešok. Z jedného stromu sa po trojmesačnom čakaní zožne iba 60-80 kg vylúpaných kešu orechov. To im pochopiteľne navyšuje cenu. Pri zbere sa však využíva aj dužinatá časť, teda kešu jabĺčka. Robia sa z nich lacné džúsy, niečo ako mušt.
Plody trhajú zberači pomocou tyčiek, ktoré majú na konci pripevnenú sieťku na zachytávanie jabĺčok. Európanom kešu jabĺčko obvykle pripomína skôr červenú papriku. Je veľké zhruba ako dlaň dospelého človeka a na jeho konci sa nachádza malý škrupinový rožok s jedlým jadrom. Ten po oddelení od jabĺčka putuje do primitívnych tovární, kde sa ohňom nahreje jeho škrupina. Tým sa naruší, a potom je okamžite schladená pramienkom vody. Správne by tak mala byť ohňom narušená iba škrupina a oriešok vnútri by mal byť v jednom kuse, biely a nepoškodený.
Ďalej príde na rad robotníčka, ktorá ručne pomocou kameňov rozbíja škrupinu a vyberá kešu oriešky. V tejto chvíli majú oriešky ešte poslednú tenkú červenú šupku. Čistí ju rukami či nožom druhá robotníčka. Tretia robotnica následne oriešky triedi podľa veľkosti a zafarbenia do systému farebných plastových misiek. V Európe na to máme sorty, v Indii sa triedia podľa zraku robotníc. Roztriedené orechy sa dajú na plechy a vložia do rúry na dosušenie pri teplote 60-70 °C. Preto by oriešky nemali byť radené medzi raw potraviny. Sušenie je totiž dané medzinárodnou normou, podľa ktorej má každý orech predpísanú vlhkosť, aby sa v ňom netvorili škodlivé mikroorganizmy. Posledným krokom pri procese spracovania nature podoby orechov je tzv. fumingácia. Ide o krátke napustenie plynom, ktorý zabráni výskytu akýchkoľvek červov a hmyzu
Orechy sa vákuované vo veľkých prepravných baleniach pošlú do cieľových destinácií, kde sú v tejto prírodnej podobe predávané. Prípadne ďalej spracovávané pražením, solením, obaľovaním v poleve, atď. Kvalita a cena orechov sa odvíja od veľkosti a farby. Najdrahšie sú tie veľké, biele, bez uštipnutého kraja.
Existujú dva druhy praženia, buď horúcim vzduchom, alebo v oleji. Kešu orechy sa v posledných rokoch stávajú vyhľadávanou surovinou najmä u priaznivcov zdravého životného štýlu. Majú nižší obsah tuku ako väčšina iných orechov a ako jediné nie sú alergénne. Sú výborným zdrojom medi a dobrým zdrojom fosforu, horčíka, mangánu a zinku. Dokonca sa niekedy používajú ako prírodné antidepresívum.
