Ak máte chuť na šťavnatú mrkvičku, a práve ju hodláte vysievať do záhona alebo nádob, zvážte aj výsev petržlenu. Prečo? Spomínate si, že naše babičky to tiež tak robili? A nielen ony. Kombinovanie sadiva či siatie rôznych zelenín je stará technika. Má mnoho výhod!
Sprievodná sadba čiže spoločný výsev
Tzv. sprievodná výsadba je u nás málo používaný pojem. Niektoré zásady sprievodného pestovania však naši predkovia poznali a prirodzene si vyskúšali, že tento spôsob skutočne funguje. Predovšetkým u niektorých plodín sú rôzne kombinácie skvelou prevenciou proti napadnutiu škodcami. Nie je to však jediný dôvod, prečo sa sprievodná výsadba osvedčila.
Než sa pustíme do sprievodnej výsadby či výsevu, pozrite sa aj na iný spôsob pestovania zeleniny. Dedko, záhradník predvádza, ako pestuje mrkvu v nádobách:
Repelentné účinky a spoločný výsev
Okrem repelentných účinkov, ktorými rastliny svoje okolie chránia, si spoločne pestovaná zeleň vypomáha aj inak. Ide napríklad o lákanie opeľovačov, obohacovanie pôdy o živiny, poskytovanie tieňa či opory, ale aj minimalizáciu konkurenčného prostredia. Rastliny mávajú často iný koreňový systém, ktoré si vzájomne neškodia a oba druhy môžu vedľa seba spokojne prosperovať.
V prípade mrkvy je veľkým problémom vŕtavka mrkvová, ktorej sa jednoducho niekedy hovorí len mrkvová muška. Je to len pol centimetra veľká muška so žltými nohami, čiernym telom a hnedou hlavou, ktorej larvy páchajú hlavne na mrkve veľké škody. Napadnutiu čelia predovšetkým mrkvy vysievané skôr ako v máji.
Vysajte spoločne mrkvu a petržlen
Pokiaľ však plánujete výsev mrkvy, či ste ju už vysiali, môžete ju preventívne chrániť aj blízkym pestovaním petržlenu. Vŕtavke totiž petržlen nevonia. Preto sa táto kombinácia stáva tiež ideálnym prostriedkom ochrany pred larvami mrkvovej mušky. Nejde síce o stopercentnú obranu, ale rozhodne o spôsob minimalizujúcej škody.
S mrkvou si rozumie aj pažítka, rozmarín alebo šalvia
Z rovnakého dôvodu sa v blízkosti mrkvy tiež pestujú cibuľoviny. Tie mušky odpudzujú štipľavým alicínom. Mrkve tiež vyhovuje kombinácia so šalátmi, strukovinami, hlúbovou zeleninou aj paradajkami. Medzi bylinkami môžete tiež vyberať. S mrkvami si rozumie pažítka, rozmarín aj šalvia.
Toto k mrkve nikdy!
Avšak pozor! Existujú aj kombinácie nevhodné. Ide jednak o rastliny, ktoré napádajú rovnakí škodcovia, jednak o rastliny, ktoré si v priebehu vegetácie vzájomne konkurujú. Z týchto dôvodov by ste nemali mrkvu vysievať v blízkosti zeleru, zemiakov, ale ani napríklad kôpru.
Zdroje: www.floranazahrade.cz, www.homesandgardens.com, www.masterclass.com
Mrkva, známa aj ako karotka, má zaujímavý a dlhý príbeh. Jej pôvod siaha do oblasti, ktorá dnes zodpovedá Afganistanu a okolitým krajinám, kde bola prvýkrát domestikovaná ako plodina pred viac ako 1000 rokmi. Táto prvotná forma mrkvy bola značne odlišná od oranžovej mrkvy, ktorú poznáme dnes. Mala fialovú alebo žltú farbu a často bola drevnatá a menej sladká.
Oranžová mrkva, akú poznáme dnes, vznikla vďaka selektívnemu pestovaniu v Holandsku v 16. alebo 17. storočí, keď sa pestovatelia snažili vypestovať sladšie a menej drevnaté varianty. Niektoré zdroje naznačujú, že výber oranžovej farby bol motivovaný ako pocta holandskému kráľovskému domu Oranžsko-Nassauskému, ale táto teória je často považovaná skôr za mýtus než historický fakt.
V priebehu storočí sa mrkva šírila a adaptácia na rôzne klimatické podmienky viedla k vývoju širokého spektra foriem a farieb, vrátane bielych, fialových, červených a dokonca aj čiernych variantov mrkvy. Dnes je mrkva rozšírená po celom svete a je dôležitou súčasťou mnohých kuchýň a diét vďaka svojej výživovej hodnote, obsahu vitamínu A a vlákniny.
