Ako sa správať v online prostredí bezpečne? Deti o tom s rodičmi hovoria, ale iba do určitého veku. Zatiaľ čo dvanásťroční svojich rodičov dokonca sami vyhľadávajú, pokiaľ si s niečím nevedia rady, žiaci 9. triedy s nimi o tejto problematike už takmer nehovoria. Toto a ďalšie témy diskutovali zástupcovia projektu Safer Kids Online so žiakmi 2. stupňa pražskej ZŠ Naša škola Praha.
V rámci projektu zameraného na opatrnosť pri zdieľaní informácií v kybernetickom, vzťahy s online priateľmi a vzájomnú dôveru a komunikáciu s rodičmi prebehla debata so skupinami detí od 6. do 9. triedy základnej školy.
Prínos projektu komentuje aj Ministerstvo práce a sociálnych vecí: „Ministerstvo práce a sociálnych vecí tento projekt podporuje. Oceňujeme, že si zakladá na názore a osobných skúsenostiach detí, ktoré sa dnes už nevyhnutne stretávajú s internetom. Deti môžu byť ľahkým terčom a často na ne v online priestore čakajú rôzne úskalia. Našim spoločným cieľom preto musí byť vzdelávanie v tejto oblasti, a predovšetkým včasné upozornenie na riziká, ktoré často internet pre dieťa môže znamenať. Dieťa sa nesmie báť o svojich problémoch hovoriť a jeho názor musí byť vypočutý. To je v dnešnej spoločnosti nenahraditeľné.”
Na rovnakú tému zároveň prebehol prieskum medzi dospelými, ktorého výsledky boli následne preberané s deťmi v jednotlivých skupinách.
„V rámci Safer Kids Online sa snažíme vytvoriť priestor na debatu medzi deťmi a dospelými o používaní technológií a aktivitách v online priestore. Získané informácie môžeme následne zohľadniť pri vytváraní ďalších projektov a aktivít zameraných na bezpečnosť detí v online prostredí, a pomôcť tak predovšetkým rodičom byť pre deti dobrými sprievodcami vo svete digitálnych technológií,” vysvetľuje Vladimíra Žáčková, špecialistka kybernetickej bezpečnosti spoločnosti ESET.
Vedia deti, s kým na sieťach skutočne kamarátia?
Deti sa na sieťach či v online prostredí bavia iba s ľuďmi, ktorých poznajú aj z bežného života. 100 % detí odpovedalo, že ľudia, s ktorými sa priatelia na sociálnych sieťach, poznajú aj osobne, tj mimo online prostredia. Nikdy tak nemali pochybnosti o skutočnej existencii priateľa z online prostredia a ani ich nenapadlo, že by mohlo ísť o falošný profil. Správy od cudzích ľudí ignorujú, daného človeka si hneď zablokujú alebo nereagujú. Žiaci 9. triedy pozerajú aj na profily, ktoré ich žiadajú o priateľstvo, a snažia sa rozoznať prípadné znaky falošného profilu.
„Je dôležité, že deti týmto spôsobom vnímajú online priateľstvo, strážia si svoj virtuálny svet a „cudzie“ osoby do neho nepúšťajú. Ja sa vo svojej poradni stretávam aj s dospievajúcimi, ktorí nadväzujú priateľské vzťahy cez internet s ľuďmi, s ktorými sa osobne v reálnom svete nikdy nestretli. Komunikujú spoločne napríklad len cez webkameru a aj napriek tomu tieto vzťahy považujú za obdobne hodnotné,“ hovorí psychologička Kamila Ryšánková. Naopak opýtaní dospelí i besiedujúce deti sa zhodli na tom, že pokiaľ prebieha priateľstvo iba online, jeho pevnosť a hĺbka nikdy nemôže dosahovať rovnakú intenzitu ako pri priateľstve v reálnom svete.
Školáci si svoje súkromie strážia
Väčšina detí v rámci skupiny potvrdila, že svoje profily na sociálnych sieťach má neverejné a mnoho informácií o sebe na internete neoznamuje. Obvykle zdieľa len svoju profilovú fotku a meno, inak žiadne ďalšie informácie o sebe. Komunikujú skôr v uzavretých skupinách na Messengeri či WhatsAppe. V prípade verejných profilov iba sledujú ostatných, ale vlastný obsah zdieľajú minimálne.
„Do priateľov si nepridávam nikoho, koho nepoznám z reálneho života. Alebo keď niekoho nepoznám priamo ja osobne, tak ho poznám aspoň z rozprávania. Napríklad je to nejaký kamarát kamaráta, niekto, kto robí rovnaký šport, ale chodí do iného oddielu a tak,“ opisuje dvanásťročný Adam z Našej školy.
Dospelí deťom príliš nedôverujú
Zatiaľ čo z tvrdenia žiakov vyplynulo predovšetkým to, že svoje súkromie si strážia a informácií o sebe spomínajú len minimum, rodičia si myslia pravý opak. Prieskum medzi dospelými totiž ukázal väčšinový názor, že deti pri používaní internetu nie sú dostatočne opatrné (56 % z nich uviedlo skôr nie a 23 % nie). Zaujímavé bolo zistenie, že hoci rodičia deťom toľko nedôverujú, pokiaľ ide o ich bezpečný pohyb v online prostredí, príliš ich neobmedzujú a nekontrolujú.
Rodičia kontrolujú mladšie deti, deviatakov už nie
Debata s deťmi ukázala, že staršie deti (8. a 9. trieda) rodičia už väčšinou vôbec nekontrolujú a časovo ani inak ich neobmedzujú. Niektorí z nich si dokonca myslia, že by to bolo zbytočné.
Zástupca riaditeľky ZŠ Naša škola Praha Ivan Čermák na adresu projektu uviedol: „Dáva mi veľký zmysel, že deti dostávajú priestor sa k tejto problematike vyjadrovať. V rámci rôznych preventívnych programov s deťmi či pri workshopoch s rodičmi sa opakovane ukazuje, ako často sa my dospeláci mýlime, keď predpokladáme, že deti premýšľajú a konajú určitým spôsobom,” komentuje. A samé deti po skončení fokusnej skupiny oceňovali najmä to, ako boli oboznámené so svojou rolou a že im dáva zmysel sa zapojiť,“ dodal Čermák.
Zdroj: reflex.cz
