Umelé sladidlo aspartám (E 951), využívané v sladených nápojoch či zubných pastách, označila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ako potenciálne rakovinotvorné. Podľa ministra zdravotníctva Vlastimila Vojna (TOP 09) ľuďom nič nehrozí, pokiaľ ho nekonzumujú príliš. Problematiku sladidiel priblížila lekárka Eliška Selinger z Centra podpory verejného zdravia Štátneho zdravotného ústavu.
WHO povie, že je niečo potenciálne rakovinotvorné, ale súčasne tvrdí, že sa nič nedeje, ľudia ho smú užívať ďalej ako doteraz, pokiaľ denne nevypijú 14 plechoviek diétnej coly. Aký to teda malo význam?
V praxi to v tejto chvíli žiadny priamy význam nemá. Je to skôr správa pre výskumníkov, že by sa štúdiom aspartámu mali zaoberať viac.
Prvá agentúra (IARC, Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny), ktorá radí karcinogény do kategórií, riešila iba to, ako veľa dôkazov máme pre to, že je nejaká látka spojená s rozvojom nádoru. Nerieši ale, či je možné hladinu, ktorá je nebezpečná, dosiahnuť v praxi, čo je to za typ nádoru alebo koľko ľudí by tomu mohlo byť vystavených.
Od toho je druhá agentúra (JECFA, Spoločný výbor expertov WHO a FAO pre potravinárske aditíva), ktorá sa na to pozrela a povedala, že riziko rozvoja rakoviny nie je v tomto prípade isté. A keď vidíme, pri akých dávkach by to muselo byť, tak je jasné, že nie je ľahké to dosiahnuť, pretože väčšina ľudí tých 14 plechoviek coly za deň nevypije. Preto tie odlišné postoje.
Ľudia veľmi nevedia, čo si z toho vziať. Situáciu navyše využili aj výrobcovia, ktorí sa zaštiťujú tým, že aj WHO predsa povedala, že je aspartám bezpečný, tak prečo ho obmedzovať?
Ako celok to neznamená, že je všetko v poriadku. Nemáme v súčasnosti ale dôvod tlačiť na zákaz aspartámu alebo prísnejšie limity, pretože nie sú žiadne dôkazy, ktoré by hovorili, že to v súčasnom nastavení môže mať na vznik rakoviny vplyv.
Na druhej strane je to trochu alibizmus. Asi pred dvoma mesiacmi WHO vydala odporúčanie, že sladidlá by sa nemali používať ako hlavná stratégia na kontrolu váhy, pretože to zrejme z dlhodobého hľadiska nefunguje, ako sme si mysleli. Stále platí, že najlepšie je piť vodu, nesladené čaje a všeobecne konzumovať minimálne priemyselne spracované potraviny. Potom to človek nemusí riešiť, čo je najlepší variant.
Dlho sa tvrdilo, že zladila sú pre zdravie lepšie ako cukor. Teraz to tak ale nevyzerá. Platí to ešte?
Skutočne sme si mysleli, že sladidlá sú lepšou náhradou cukru. Pretože na rozdiel od cukru tam nie je energia, len sladká chuť. Na papieri znelo dobre, že by to mohlo pomôcť ľuďom, ktorí nezvládajú sladkú chuť potlačiť a nemuseli by po tom toľko priberať.
Výskumy z posledných dvoch rokov to však problematizujú. Sú to však len čiastkové práce, ktoré hovoria, že tá sladká chuť môže stimulovať niektoré metabolické pochody, ktoré sú podobné tomu, ako keď zjete cukor, takže ten rozdiel nie je taký veľký. Objavili sa aj štúdie, podľa ktorých to môže byť spojené s vyšším rizikom niektorých chorôb.
Možno je toto pre verejnosť impulz sa zamyslieť, prečo si vlastne produkty so sladidlami vyberám, prečo sa bez nich nezaobídem a čo by s tým šlo robiť. Nehovorím, že si človek nemôže dať limonádu alebo tortu, ale je to niečo, čo by malo byť na jedálničku skôr výnimočne. Na tom sa dlhodobo nič nemení.
Naozaj je trstinový cukor lepší ako biely rafinovaný?
Žiadny rozdiel tam nie je. To isté med. Všetko sú to pridané cukry, koncentrovaná sladká chuť. Hypoteticky sú v trstinovom cukre a mede aj nejaké minerály alebo vitamíny, ale to množstvo je úplne zanedbateľné a z hľadiska výživy nemá absolútne žiadny význam.
Z hľadiska kulinárskeho využitia rozdiel je, ale zo zdravotného je to úplne jedno. Platí to aj pre ovocné koncentráty, rôzne datľové, javorové sirupy. Je to presne to, čo by sme mali obmedzovať.
Zmení diskusia o aspartáme prístup výrobcov potravín a nápojov?
Hovorí sa takto hlavne o aspartame, o iných sladidlách nie, takže by som tipla, že možno časť výrobcov vo chvíli, keď bude chcieť sladidlá ďalej používať, uprednostnia nejaké iné. Sladidiel je veľa.
Z hľadiska verejného zdravia by som najradšej videla, keby cesta k riešeniu sladených výrobkov bola v postupnom znižovaní sladkej chuti, čo je ale bohužiaľ v rozpore s predajnosťou.
Aká môže byť súvislosť medzi extrémnou konzumáciou sladidiel a vznikom rakoviny pečene?
Existujú bunkové štúdie, v laboratóriu priamo na jednotlivých bunkách, ktoré ukázali, že tam sú mechanizmy, ktoré by teoreticky mohli viesť k rozvoju nádoru. To, že sa to deje na mištičke, ale neznamená, že sa to deje aj v organizme.
Robili sa výskumy aj na zvieratách a zdalo sa, že u niektorých myší nádory vznikali, ale nebolo to jednoznačné.
Už je to ale dôkaz toho, že by sa to mohlo diať aj v celom organizme. Observačných štúdií na ľuďoch bolo však málo, neboli také kvalitné a nedalo sa jednoznačne povedať, či to bolo aspartámom, alebo niečím iným. Nepriame dôkazy tam ale sú.
Špekuluje sa tiež, že by aspartám mohol ovplyvňovať črevný mikróbiom, ale pri tom je absolútne nemožné zhodnotiť, čo to znamená pre telo.
Zdroj: novinky.cz
