Predstava, že by ženy už od počiatku histórie mali významnú úlohu vo všetkých aspektoch spoločnosti – od politiky cez náboženstvo až po ekonomiku a vedu – môže pôsobiť zvláštne, no zároveň lákavo. Čo všetko by sa mohlo stať inak, keby ženy prevzali hlavnú úlohu namiesto mužov?
Alternatívna história, ktorá sa zaoberá touto predstavou, patrí medzi obľúbené témy science fiction literatúry a filmu. Jej základom je myšlienka, že kľúčové udalosti v dejinách by mohli prebehnúť úplne inak. Táto konkrétna fikcia sa opiera o poznatky z genderových štúdií a skúma, ako by sa vyvíjala civilizácia, ak by dominoval ženský princíp.
Matriarchát: História alebo len mýtus?
Keď uvažujeme o svete vedenom ženami, najčastejšie sa vynára pojem matriarchát, teda spoločnosť založená na línii matky alebo vedená ženami. Odborníci však varujú, že je dôležité rozlíšiť medzi idealizovaným mýtom a historicky doložiteľnou realitou.
Archeologické nálezy zo starovekých kultúr – napríklad neolitu v Európe, kam patrí aj kultúra Vinča – naznačujú, že niektoré skupiny mohli fungovať matrilineárne (dedičnosť a pôvod sa odvodzovali po ženskej línii), prípadne matrifokálne (rodina sústredená okolo matky). Tieto spoločnosti mali výraznejšie zastúpenie žien vo svojich spoločenských štruktúrach. Otázkou však ostáva, nakoľko presné sú interpretácie archeológov a či nešlo len o náhodnú symboliku, ktorá dnes vedcov mätie.
Známy poľský film Sexmisia (1984) sa napríklad na túto tému pozerá humorne. (Pozrite si krátku ukážku: Sexmisia – ukážka)
Isté je však to, že takéto spoločenstvá vykazovali výraznejšie znaky rovnostárstva, absencie rozsiahlych vojnových konfliktov a kládli dôraz na komunitné hodnoty či plodnosť. Ak by tento model spoločenského fungovania vydržal a dominoval vývoju, civilizácia, ako ju poznáme dnes, by bola výrazne odlišná – pravdepodobne omnoho menej agresívna a viac orientovaná na harmóniu.
Politika vedená ženským prístupom
Predstavte si alternatívnu realitu, v ktorej by ženy historicky získali rovnakú alebo ešte väčšiu moc ako muži. Politológovia a experti na genderové otázky zdôrazňujú, že ženy v pozíciách s rozhodovacími právomocami častejšie preferujú konsenzus, solidaritu, sociálnu spravodlivosť a udržateľný rozvoj.
Miesto dobývania území a expanzívnej politiky kolonizácie by mohli vzniknúť väčšie federácie a spojenectvá založené na princípe vzájomnej spolupráce a rešpektu. Medzinárodné vzťahy by tak pravdepodobne boli menej napäté, konflikty by boli riešené mierovou cestou a už vôbec by sa vojny neoslavovali ako hrdinstvo a prejav cti či sily.
Náboženstvo: Od mužských autorít k rovnováhe a ženským archetypom
V patriarchálne organizovaných spoločnostiach je ženská úloha v náboženskej sfére často potlačená. Ženy boli dlho obmedzené vo svojich duchovných prejavoch a ich filozofické príspevky boli zanedbávané alebo dokonca cielene marginalizované. V alternatívnom svete vedenom ženami by však náboženstvo mohlo byť založené na kultoch bohyne a ženskom princípe, ktorý kladie dôraz na cyklickosť a harmóniu s prírodou.
Takéto spoločnosti by mohli uctievať bohyne plodnosti, múdrosti, prírody a obnovy života. Namiesto príbehov o žene ako zdroji pokušenia (biblická Eva), by dominovali príbehy, kde žena vystupuje ako tvorca, ochrankyňa a nositeľka života. Kňažky, prorokyne a mystičky by sa stali rešpektovanými duchovnými autoritami a významnými spoločenskými líderkami.
Ekonomika starostlivosti miesto zisku
Zásadným rozdielom v ženskom vedení by mohla byť zmena ekonomických priorít. V súčasnom svete, ktorý je zameraný na rast, konkurenciu a maximalizáciu ziskov, sa často zabúda na hodnotu práce spojenej so starostlivosťou, ktorá je spoločensky nevyhnutná, no ekonomicky podhodnotená.
Alternatívny ekonomický systém by kládol dôraz na oceňovanie starostlivosti o deti, seniorov, chorých alebo prírodu. Verejné rozpočty by sa oveľa viac sústreďovali na kvalitné školstvo, zdravotníctvo, sociálne programy a ekologickú udržateľnosť než na armádu alebo ťažobný priemysel.
Veda a technológie ako nástroje rozvoja a starostlivosti
Aj vedecké a technologické inovácie by v ženskom svete mali iné priority. Mužský svet často investoval najmä do vojenskej techniky, priemyslu alebo energetiky. Vo svete vedenom ženami by však už skôr mohli vyniknúť oblasti ako medicína, zdravie, ochrana životného prostredia či technológie, ktoré podporujú udržateľný rozvoj a kvalitu života všetkých ľudí.
Záverom možno povedať, že hoci ide o alternatívnu fikciu, poskytuje nám podnety na zamyslenie, ako by mohli byť niektoré naše dnešné výzvy riešené, ak by bol svet usporiadaný trochu inak. Možno by sme žili v spoločnosti, ktorá by bola ľudskejšia, pokojnejšia a spravodlivejšia – jednoducho preto, že by ženy mali možnosť ju spoluvytvárať od začiatku.
