Pred viac ako pol miliardou rokov, keď sa život na našej planéte ešte len formoval, obýval starobylé moria podivuhodný dravec, ktorý sa vôbec nepodobal na žiadneho živočícha, akého poznáme dnes. Jeho vzhľad pripomínal skôr výjav zo sci-fi filmu než niečo, čo mohlo reálne existovať.
Vedci mu dali názov Mosura fentoni a zaradili ho medzi tzv. radiodonty, čo je špeciálna skupina prastarých článkonožcov. Tento unikátny tvor vynikal hneď niekoľkými bizarnosťami – na hlave mal až tri oči, čo bolo nezvyčajné dokonca aj medzi vtedajšími exotickými organizmami. Jeho lovecká technika bola rovnako zvláštna – korisť uchopoval ostnatými pazúrmi a následne ju konzumoval pomocou okrúhlej, desivo pôsobiacej papule plnej ostrých zubov.
Video ukážku s detailným rekonštruovaním tohto fascinujúceho živočícha nájdete tu:
https://www.youtube.com/watch?v=q5M41OO2Wxw&t=
Malý, no dokonale vybavený predátor
Napriek hrôzostrašnému vzhľadu vás asi prekvapí, že Mosura fentoni nebol žiadnym obrovským monštrom. Jeho veľkosť približne zodpovedala dĺžke ľudského prsta, takže pôsobil skôr nenápadne. Napriek tomu vyvolal obrovské nadšenie medzi vedcami, keď jeho skamenené pozostatky nedávno objavili paleontológovia v slávnych usadeninách kanadskej Burgesskej bridlice (Burgess Shale).
Práve tu sa našlo množstvo detailne zachovaných fosílií z obdobia, ktoré paleontológovia označujú za „kambrickú explóziu“. Toto obdobie spred približne 539 až 487 miliónov rokov je fascinujúce, pretože vtedy vznikla obrovská rôznorodosť živočíšnych foriem, ktoré predtým neexistovali alebo neboli zaznamenané v takej miere.
Telo s nezvyčajnou stavbou a žiabrovitým chvostom
Mosura fentoni plávala v moriach vďaka plávacím chlopniam, ktoré sa tiahli po bokoch jej tela. To pozostávalo až z 26 jasne viditeľných segmentov, čo je najviac, koľko bolo zatiaľ u radiodontov nájdených. Mimoriadne zaujímavým prvkom bol komplikovaný chvost – tvoril ho zhluk 16 husto usporiadaných segmentov lemovaných žiabrami.
Podľa objaviteľa, ide o krásny príklad evolučnej konvergencie, teda vývoja podobných znakov u veľmi vzdialených skupín živočíchov, akými sú napríklad dnešné ostrochvosty, hmyz či stínky. Všetky tieto živočíchy majú podobnú štruktúru segmentov s dýchacími orgánmi v zadnej časti tela.
Okno do vzdialenej minulosti
Burgesská bridlica, kde sa pozostatky Mosury našli, vznikla pred približne 508 miliónmi rokov. V tomto období dno oceánov pokrývalo husté bahno, ktoré zachytilo a výnimočne detailne zachovalo rôzne organizmy. Toto nálezisko sa právom nazýva Lagerstätte a patrí medzi najvýznamnejšie paleontologické lokality sveta, pretože dokáže uchovať aj mäkké tkanivá a dokonca vnútorné orgány prehistorických živočíchov.
Paleontológ upozorňuje, že len máloktoré fosílne nálezisko dokáže odhaliť anatomické detaily, aké ponúka práve Burgesská bridlica. Pri skúmaní Mosury vedci videli dokonca aj nervové zväzky vedúce k očiam, ktoré sa podobajú na štruktúry súčasných členovcov. To je dôkazom neuveriteľnej kvality zachovania týchto fosílií.
Pokročilý dýchací a obehový systém
Analýza celkom 61 zachovaných exemplárov Mosura fentoni priniesla aj ďalšie fascinujúce zistenia. Tvor mal otvorený obehový systém, podobne ako dnešný hmyz či pavúky. Srdce pumpovalo telovú tekutinu (hemolymfu) do telesných dutín nazývaných lakuny, ktoré boli dokonale viditeľné dokonca aj v skamenelinách.
Táto skutočnosť podľa Moysiuka potvrdzuje, že podobný typ obehového systému je mimoriadne starobylý a existoval už pred stovkami miliónov rokov. Navyše, dýchací systém Mosury fentoni bol nezvyčajne dobre vyvinutý, čo môže naznačovať, že obývala biotopy alebo využívala spôsoby lovu, ktoré kládli vyššie nároky na príjem kyslíka.
Významný objav pre pochopenie evolúcie členovcov
Objav Mosury fentoni teda nielenže rozširuje náš pohľad na rozmanitosť prastarého života, ale zároveň ukazuje, aká pokročilá bola evolúcia členovcov už pred pol miliardou rokov. Caron zdôraznil, že práve radiodonty sa ako prví oddelili od evolučného stromu členovcov, a preto nám poskytujú mimoriadne cenné informácie o tom, ako vyzerali najstaršie spoločné znaky tejto významnej skupiny.
„Nový druh jednoznačne ukazuje, že títo prví členovce boli už v tomto období prekvapujúco rozmanití a že ich evolučné adaptácie sú podobné tým, aké vidíme aj u súčasných, oveľa mladších druhov,“ dodal na záver.
