V divočine nemá žiadny živočích po ruke lekárničku, tabletku proti bolesti ani odborníka v bielom plášti. Napriek tomu prežívajú v podmienkach, ktoré by pre človeka boli neraz nepredstaviteľné. Musia si vystačiť s tým, čo im ponúka príroda – a práve to vedie k fascinujúcim, niekedy až šokujúcim metódam sebazáchrany. Názorným príkladom sú šimpanzy, ktoré dokážu používať hmyz ako zvláštnu formu „živej dezinfekcie“.
Šimpanzy: Hmyz ako prirodzený spôsob ošetrenia rán
Dlhodobý výskum v rovníkovej Afrike odhalil správanie, ktoré vedcov skutočne prekvapilo. V národnom parku Loango v Gabone sledujú odborníci tlupu približne 45 šimpanzov, ktorí sú považovaní za druh najbližší človeku – nielen geneticky, ale aj z hľadiska sociálnych vzťahov, komunikácie či používania nástrojov.
Súčasťou ich repertoáru je aj samoliečba. Nie je neznáma ani u iných druhov – mnohé zvieratá používajú napríklad listy alebo korienky na boj s vnútornými parazitmi. No u šimpanzov vedci narazili aj na úplne iný fenomén: ošetrenie otvorených rán.
V roku 2019 si výskumníci všimli samicu, ako svojmu mláďaťu prikladá na zranenú končatinu rozdrveného chrobáka. O niečo neskôr sa rovnaké správanie podarilo zaznamenať aj u dospelého samca. A nešlo o ojedinelé prípady – postupne sa podarilo zdokumentovať už 22 situácií, počas ktorých šimpanzy ošetrovali rany sebe alebo iným členom skupiny.
To najpozoruhodnejšie? Pomáhajú aj jedincovi, s ktorým nie sú v príbuzenskom vzťahu. Prejav altruizmu, ktorý sa v prírode objavuje len zriedka, je dôkazom vyspelej sociálnej súdržnosti.
Vedci predpokladajú, že hmyz môže obsahovať látky s protizápalovým alebo antiseptickým účinkom. Podobné praktiky pritom poznal aj človek – v staroveku sa niektoré druhy hmyzu používali pri ošetrovaní rán už pred viac než 1400 rokmi.
Cigaretové nedopalky aj mravce: Mestské zvieratá majú vlastnú „lekáreň“
Zvieratá žijúce v blízkosti ľudí sa tiež dokážu mimoriadne šikovne prispôsobiť. V Mexiku pozorovali odborníci sýkorky a vrabce, ktoré si do hniezd nanosili cigaretové filtre. Z pohľadu človeka ide o odpad, no pre vtáky predstavujú prekvapivo účinnú ochranu – nikotín a ďalšie látky v cigaretách fungujú ako prirodzený repelent proti roztočom.
Štúdia preukázala, že hniezda vystlané ohorkami obsahovali podstatne menej parazitov. Hmyz sa filtrom zjavne vyhýbal, čo mohlo výrazne zvýšiť šancu mláďat na prežitie.
Podobný „liečebný trik“ využíva veľké množstvo vtáčích druhov aj pomocou mravcov. Túto metódu odborníci nazývajú anting. V praxi to vyzerá tak, že si vták sadne na mravenisko alebo si mravce vtiera do peria. Mravce totiž uvoľňujú kyselinu mravčiu, ktorá pôsobí proti parazitom aj baktériám. Hoci vedecké dôkazy o presných účinkoch ešte nie sú úplne jednoznačné, ide o pozoruhodne sofistikované správanie.
Sebalekárske triky hmyzu, húseníc a ďalších tvorov
Prekvapujúco zaujímavé sú aj stratégie úplne drobných tvorov. Chlpaté húsenice žijúce v Arizone napríklad menia svoju stravu podľa toho, čo ich ohrozuje. Keď ich napadnú parazitické larvy, cielene vyhľadávajú rastliny s obsahom toxických látok – napríklad diviznu. Takáto „liečivá diéta“ síce nie je pre húsenicu úplne príjemná, ale parazitov účinne likviduje.
Na Madagaskare sa lemury natierajú slizom mnohonožiek. Vylučované látky odpudzujú komáre a kliešte, čiže ide o akýsi prirodzený repelent. Lemury tak dokážu znížiť riziko infekcií, ktoré by ich mohli vážne ohroziť.
Niektoré zvieratá dokonca myslia vopred na svoj budúci potomok. Samice motýľa monarchy pri kladení vajíčok vyberajú rastliny, ktoré obsahujú viac toxínov. Pre dospelého motýľa sú neškodné, ale jeho larvy tak získajú vyššiu šancu odolať smrteľným chorobám a parazitom.
Sebalekárstvo: dávna a múdra stratégia prírody
Sebalekárstvo teda nie je výmyslom modernej doby ani výsadou ľudí. Naopak – je to starodávna stratégia, ktorá sprevádza všetky živé tvory od okamihu, keď sa v prírode objavili prví paraziti. Zvieratá používajú neuveriteľne pestré a často prekvapivé metódy, ktoré ukazujú ich prispôsobivosť, vynaliezavosť aj schopnosť učiť sa pozorovaním. A hoci ľudská medicína dnes stojí na vede a technológii, niektoré triky zo sveta prírody sú aj po tisíckach rokov prekvapivo účinné – a niekedy aj múdrejšie, než by sme si mysleli.
