Zuby múdrosti, odborne tretie stoličky, patria medzi najčastejšie riešené témy v stomatológii mladých dospelých. Okolo ich významu, rastu aj potreby odstránenia koluje množstvo poloprávd. Nasledujúci text vychádza výlučne zo súčasných, medicínsky potvrdených poznatkov a uvádza veci na pravú mieru.
Čo sú zuby múdrosti a kedy sa objavujú?
Zuby múdrosti sú posledné stoličky v každom kvadrante chrupu – maximálne teda štyri. Ich vývoj začína už v detstve, no prerezávajú sa najčastejšie medzi 17. a 25. rokom života. Tento vek je orientačný – u niektorých ľudí sa môžu objaviť skôr, neskôr alebo vôbec.
Mali zuby múdrosti v minulosti skutočný význam?
Áno, toto tvrdenie je pravdivé, ale treba ho chápať správne.
U dávnych populácií bola čeľusť väčšia a robustnejšia a strava pozostávala z tvrdej, vláknitej a málo spracovanej potravy. Väčší počet stoličiek zvyšoval žuvaciu plochu a pomáhal efektívnejšie rozomieľať jedlo. Zuby múdrosti teda neboli zbytočné, ale plnili funkciu ďalších žuvacích zubov.
Prečo dnes často spôsobujú problémy?
S postupným vývojom človeka sa zmenili dve kľúčové veci:
- strava sa výrazne zmäkčila
- čeľusť sa zmenšila (čo je dobre zdokumentovaný antropologický fakt)
Výsledkom je, že u mnohých ľudí jednoducho nie je dostatok priestoru, aby sa zuby múdrosti mohli prerezať v správnej polohe. To vedie k situáciám, keď:
- zub rastie šikmo alebo vodorovne
- tlačí na susedný zub
- prereže sa len čiastočne
- alebo zostane úplne v kosti
Prečo niektorým ľuďom zuby múdrosti vôbec nenarastú?
Toto je 100 % pravdivý a medicínsky potvrdený jav.
- Až 20–35 % populácie nemá vytvorený aspoň jeden zub múdrosti.
- U časti ľudí sa nevytvorí ani jeden.
Hlavným dôvodom je genetika – ak rodičia zuby múdrosti nemali, je vysoká pravdepodobnosť, že ich nebude mať ani dieťa. Ide o jav nazývaný agenézia zubov, ktorý je úplne normálny a nepovažuje sa za ochorenie.
Evolúcia tu zohráva vedľajšiu úlohu – zuby múdrosti patria medzi tie, ktoré sa u ľudí objavujú čoraz menej často.
Skryté (retinované) zuby – reálne riziká
Ak sa zub múdrosti nevie prerezať a zostane celý alebo čiastočne v kosti, ide o retinovaný zub. Toto nie je len náhodný nález, ale stav, ktorý môže viesť ku konkrétnym problémom:
- bolesť v zadnej časti čeľuste
- opakované zápaly ďasna
- opuchy
- zápach z úst (kvôli baktériám v neprístupnej oblasti)
- tlak na okolité zuby
- zvýšené riziko vzniku cýst okolo zuba
Tieto riziká sú klinicky potvrdené a pri ich výskyte je odstránenie zuba jednoznačne odporúčané.
Je extrakcia zuba múdrosti vždy nutná?
Nie. Toto je veľmi dôležité spresnenie.
Zub múdrosti sa neodstraňuje automaticky.
Vytrhnutie je indikované vtedy, ak:
- spôsobuje bolesť alebo zápal
- poškodzuje susedné zuby
- je retinovaný a rizikový
- nedá sa správne čistiť a opakovane sa kazí
Ak však zub:
- vyrastie celý
- je v správnej polohe
- nebolí
- dá sa udržiavať hygienicky
➡ nie je medicínsky dôvod na jeho odstránenie.
Prečo niektorí zubári odporúčajú preventívne vytrhnutie?
Niektorí stomatológovia sa prikláňajú k preventívnej extrakcii, pretože:
- zuby múdrosti sú ťažko dostupné na čistenie
- s pribúdajúcim vekom sa zvyšuje riziko kazu a zápalov
- extrakcia v mladšom veku býva jednoduchšia a hojenie rýchlejšie
Treba však zdôrazniť, že preventívne odstránenie nie je povinný ani univerzálny postup. Ide o individuálne rozhodnutie založené na RTG snímkach, stave chrupu a celkovom zdravotnom stave pacienta.
Zhrnutie – fakty bez mýtov
- Zuby múdrosti sú evolučný pozostatok, ale kedysi mali reálnu funkciu
- Nie každému musia narásť – genetická absencia je bežná a normálna
- Problémy vznikajú najmä pre nedostatok miesta v čeľusti
- Retinované zuby môžu spôsobovať vážne komplikácie
- Zdravý, správne vyrastený zub múdrosti netreba automaticky vytrhnúť
- O odstránení má vždy rozhodovať zubný lekár na základe vyšetrenia
