Kto z nás to ešte nepočul? Už od detstva nám rodičia či starí rodičia vravievali, že ak vonku zmokneme alebo premrzneme, okamžite nás to položí do postele s horúčkou a nevyhnutne nás čaká prechladnutie. Tieto slová máme hlboko zakorenené v pamäti, a tak sa často ani nezamyslíme, či na nich naozaj niečo je. Lenže keď sa na to pozrieme z pohľadu medicíny, zistíme, že samotný dážď alebo zima nás až tak neohrozujú. Kde sa teda táto populárna predstava vzala? A prečo má veľa ľudí stále pocit, že akonáhle niekde zmoknú, je automaticky zle?
Prečo vzniká dojem, že dážď spôsobuje chorobu
Z odborného hľadiska je bežné „nachladnutie“ (respiračné ochorenie) takmer vždy infekčného pôvodu. Príčinu hľadajme predovšetkým vo vírusoch (môže ísť aj o baktérie, no častejšie ide o vírusové infekcie). Keď sa organizmus stretne s týmto patogénom, začne sa v ňom množiť a spôsobí typické príznaky – zvýšená teplota, bolesť hrdla, kašeľ, plný nos či celková slabosť.
Prečo sa potom hovorí: „Ak zmokneš, chytíš nádchu“? Dážď alebo sneh predsa vírusy neprináša. Pravda je taká, že keď dlhšie zostaneme v chladnom a vlhkom prostredí, náš imunitný systém môže byť oslabený. Nie je to priamy spínač choroby, ale faktor, ktorý nám sťažuje boj proti patogénom, ak sú v našom okolí a čakajú na príležitosť „usadiť“ sa v našom tele.
Oslabená imunita a znížená odolnosť
Pri prudkých výkyvoch teploty či pri dlhšom pôsobení chladu na organizmus klesá naša schopnosť rýchlo reagovať na útok vírusov. Ak navyše doplníme aj fyzickú únavu či nedostatočnú výživu, sme skutočne ľahšou korisťou pre rôzne druhy vírusov a baktérií. Dážď alebo snehová fujavica sama o sebe nešíri vírusy, ale vytvára podmienky na to, aby náš imunitný systém nefungoval na 100 %. A ak už v tele číhajú zárodky ochorenia, prípadne sa s nimi stretneme v kontakte s iným človekom, rýchlo sa ujmú moci.
Ako sa bežné prechladnutie v skutočnosti prenáša
K typickým vírusom, ktoré vyvolávajú tzv. nachladnutie, patrí viac než 200 rôznych typov. Často ide napríklad o rinovírusy či koronavírusy (nemýliť si s agresívnymi kmeňmi, ktoré zapríčiňujú pandemické ochorenia), ale nájdeme tu aj iné druhy. Tie sa najčastejšie šíria kvapôčkovou infekciou, to znamená, že pri kýchnutí alebo kašlaní vylúčime do okolia mikroskopické kvapôčky, ktoré môžu obsahovať vírusy či baktérie. Druhá, nemenej významná cesta, je priamy kontakt. Stačí podať ruku niekomu, kto si ju predtým kýchol do dlane, a následne sa dotknúť si tváre či jedla, a vírus sa môže ľahko usadiť v slizniciach.
Prečo to niekedy vyzerá, že sme ochoreli zo zimy
Inkubačná doba bežných respiračných infekcií je pomerne krátka – zvyčajne 1 až 3 dni. Niekedy môžeme premrznúť v pondelok a v stredu už ležať so zvýšenou teplotou a nádchou. Mnoho ľudí si to vysvetlí tak, že príčinou je práve chlad alebo dážď, no v skutočnosti sme sa nakazili už predtým (či už v práci, v hromadnej doprave, alebo na stretnutí s chorým kamarátom). Telo pritom dokáže šíriť vírus ešte skôr, než sa prejavia prvé príznaky. Preto často netušíme, od koho alebo kedy sme infekciu „zdedili“.
Ako dlho trvá takéto prechladnutie a kedy zbystriť pozornosť
Bežné ochorenie dýchacích ciest, ľudovo nazývané nachladnutie, zvyčajne trvá 7 až 10 dní. Počas tohto času môžeme byť stále infekční pre svoje okolie, a to aj vtedy, ak máme len mierny kašeľ alebo nádchu bez horúčky. Riziko prenosu trvá v priemere dovtedy, kým máme viditeľné príznaky ochorenia. Niektoré štúdie dokonca hovoria o tom, že infekčnosť môže pretrvať ešte krátko pred vypuknutím príznakov, ako aj pár dní po zdanlivom zlepšení stavu.
Väčšina zdravých dospelých ľudí zvládne bežné nachladnutie bez zásahu lekára. No ak sa stav nelepší, prípadne sa pridružia komplikácie, treba sa poradiť s odborníkom. Na návštevu lekára by ste mali pomýšľať, ak:
- Symptómy trvajú dlhšie ako desať dní a nedochádza k postupnému zlepšeniu,
- Teplota pretrváva nad 38 °C, prípadne sa opakovane vracia,
- Pociťujete sťažené dýchanie, tlak na hrudníku alebo iné dýchacie ťažkosti,
- Celkovo sa váš stav zhoršuje a pridávajú sa ďalšie nepríjemné príznaky (napr. silná bolesť hrdla, uší či výrazná únava).
Ak sa vám zdá priebeh netypický alebo priveľmi zdĺhavý, môže ísť o inú diagnózu (napr. zápal priedušiek, zápal pľúc alebo bakteriálnu infekciu), ktorá vyžaduje cielenejšiu liečbu.
Ako môžeme znížiť riziko ochorenia
Hoci pred slabučkou virózou nie sme nikdy stopercentne v bezpečí, existuje niekoľko jednoduchých zásad, ktoré môžu riziko nákazy výrazne znížiť. Každý z nás môže podporiť svoju imunitu a vyhnúť sa tak častým „chrípkovým“ stavom.
Dôkladná hygiena rúk
Umývanie rúk je základným kameňom prevencie. Stačí si osvojiť jednoduché pravidlo: po príchode zvonka domov, pred jedlom a po použití toalety si ruky vždy dôsledne umyte teplou vodou a mydlom. Kto má možnosť, môže nosiť so sebou dezinfekčný gél alebo roztok, keď nie je prístup k vode.Podpora imunity výživou
Zaraďte do jedálnička dostatok ovocia a zeleniny, najmä takých druhov, ktoré sú bohaté na vitamín C (citrusové plody, kivi, paprika). Netreba však podceňovať ani iné vitamíny, minerály a antioxidanty. Dôležitý je aj dostatočný prísun bielkovín, ktoré nájdeme napríklad v chudom mäse, strukovinách alebo vo vajciach.Oddych a dostatok spánku
Ak je človek dlhodobo nevyspatý, rastie jeho náchylnosť na ochorenia. Snažte sa dopriať si aspoň 7–8 hodín kvalitného spánku denne. Naša imunita reaguje citlivo na chronickú únavu a stres, preto v období, keď ste vystavení vyššej záťaži, dajte telu priestor na regeneráciu.Dostatok tekutín a teplé nápoje po premrznutí
Keď prídete domov mokrí a uzimení, pomôže horúci čaj, ideálne so zázvorom, medom či citrónom. Telo sa tak rýchlejšie prehreje a „naštartuje“. Môžete si dať aj teplú sprchu či kúpeľ a prevliecť sa do suchého oblečenia, aby ste eliminovali chlad, ktorý ste nachytali vonku.Otužovanie
Dlhodobo môže pomôcť aj otužovanie, ktoré pravidelným „tréningom“ adaptuje telo na chlad. Netreba však začínať skokom do ľadovej vody, stačí postupné sprchovanie sa vlažnou až chladnejšou vodou a postupne pridávať na intenzite. Otužovanie vedie k lepšiemu prekrveniu slizníc a môže zvýšiť odolnosť organizmu.
Zhrnutie na záver
Napriek tomu, že vetu „Zmokneš a ochorieš“ sme v detstve počúvali zo všetkých strán, samotný dážď alebo prechladnutie tela nie je priamym pôvodcom choroby. Za väčšinu respiračných infekcií môžu vírusy alebo baktérie, ktoré sa šíria kontaktom či kvapôčkami pri kašli a kýchaní. Dážď a zima však môžu byť pomyselným „spúšťačom“ v tom zmysle, že oslabia našu imunitu, a v takej situácii si s prítomným patogénom už ťažšie poradíme.
Ak preto najbližšie náhodou zmoknete alebo vás prekvapí nepriaznivé zimné počasie, nemusíte sa hneď pripravovať na scenár, že vás čakajú dni v posteli. Dôležité je rýchlo sa zohriať, dať si teplý nápoj, doplniť vitamíny a vyhýbať sa priamemu kontaktu s chorými ľuďmi či infikovanými predmetmi. A ak vám predsa len začne tiecť z nosa, spomeňte si, že skutočnou príčinou je spravidla vírus, ktorý ste stretli kdesi vo vašom okolí – dážď v tom celom hral iba nepriamu úlohu.
Vďaka správnej prevencii, zdravej životospráve a dostatočnému oddychu tak znížite riziko nákazy na minimum. A hoci rady našich mám rozhodne netreba úplne zatratiť, je dobré vedieť, že to hlavné, čo nás dokáže pred chorobou ochrániť, je silná imunita, dôsledná hygiena a primeraný životný štýl. Urobte si z týchto zásad svoju každodennú rutinu a nemusíte sa obávať, že by vás obyčajný dážď hneď pripravil o zdravie.
