Len málokto si uvedomuje, že obyčajná chôdza dokáže o našom zdraví prezradiť viac, než by sme čakali. Odborníci sa zhodujú, že tempo, akým kráčame, nie je len otázkou kondície či životného štýlu, ale aj ukazovateľom fungovania mozgu a celkového starnutia organizmu.
Rovnaký vek, odlišné zdravie
Dvaja rovesníci môžu mať navonok rovnaký vek, no ich zdravotný stav a vyhliadky do budúcnosti sa môžu zásadne líšiť. Zatiaľ čo jeden je plný energie a aktívny, druhý môže bojovať s únavou, slabou kondíciou či prvými príznakmi ochorení. Tento rozdiel už dlhodobo skúmajú vedci na celom svete a výsledky výskumov naznačujú, že rýchlosť chôdze je jednoduchým, no spoľahlivým ukazovateľom toho, ako rýchlo starneme – a to nielen fyzicky, ale aj duševne.
Britská BBC k tomu uviedla: „Tempo, ktorým kráčate do obchodu, na zastávku či v parku, môže predpovedať riziko hospitalizácie, infarktu, ale dokonca aj predčasného úmrtia.“
Čo hovoria vedci
Chôdza je komplexný proces, do ktorého sa zapája svalovo-kostrový systém, zrak, centrálny i periférny nervový systém, kardiovaskulárna kapacita aj energetický metabolizmus. Nie je teda prekvapením, že práve rýchlosť chôdze môže odzrkadľovať celkový stav tela aj mysle.
Novozélandskí vedci uskutočnili rozsiahlu štúdiu, ktorá sledovala viac než 900 ľudí od detstva až do stredného veku. Už od troch rokov im neurologické vyšetrenia hodnotili inteligenciu, motorické zručnosti či schopnosť zvládať emócie. V 45 rokoch výskumníci analyzovali ich zdravotný stav – od krvného tlaku a cholesterolu až po IQ a skeny mozgu.
Jednoduchý test rýchlosti chôdze odhalil zaujímavé súvislosti:
- Najpomalší účastníci kráčali rýchlosťou približne 4,2 km/h,
- tí najrýchlejší až 6,26 km/h.
Výsledky boli jednoznačné – ľudia s pomalším tempom starnú fyzicky rýchlejšie, častejšie trpia slabou kondíciou a zhoršenou funkciou mozgu. Naopak, tí, ktorí chodili svižnejšie, dosahovali vyššie IQ, mali nižšie riziko demencie a lepší kardiovaskulárny profil.
Americký Národný inštitút pre starnutie k tomu dodal: „Dospelí v strednom veku s pomalou chôdzou sú skupinou, ktorú by sme mali sledovať a cielene u nich podporovať prevenciu demencie či invalidity v starobe.“
Rýchlejší krok = dlhší život
Zaujímavé údaje priniesla aj štúdia Pittsburskej univerzity. Vedci sledovali starších ľudí a zistili, že rýchlosť chôdze dokáže predpovedať dĺžku života.
Napríklad u mužov vo veku 75 rokov s najpomalšou chôdzou bola šanca, že prežijú ďalšiu dekádu, len 19 %. Naopak, u tých, ktorí chodili najrýchlejšie, sa táto pravdepodobnosť vyšplhala na 87 %.
Francúzsky výskum zas upozornil, že aj medzi relatívne zdravými seniormi nad 65 rokov mali pomaly kráčajúci jedinci trojnásobne vyššie riziko úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia v porovnaní s tými, ktorí chodili rýchlejšie.
Ako si zmerať vlastnú rýchlosť chôdze
Dobrou správou je, že test si môžete urobiť doma a nepotrebujete nič zložité. Stačia vám stopky, pásmo alebo smart hodinky.
Postup je jednoduchý:
- Vonku si odmerajte 15 metrov. Prvých 5 metrov slúži na to, aby ste sa dostali do svojho prirodzeného tempa.
- Na ďalších 10 metroch si spustite stopky a choďte tak, ako chodíte bežne – bez snahy zrýchľovať.
- Po prejdení trasy stopky zastavte.
- Číslo 10 (metrov) vydeľte počtom sekúnd. Výsledok vám prezradí rýchlosť v metroch za sekundu, ktorú si môžete prepočítať na kilometre za hodinu.
Pre objektívnosť skúste test zopakovať viackrát a výsledky spriemerujte. Zaujímavejšie je merať sa v skupine s rodinou či priateľmi – rozdiely bývajú prekvapujúce.
Kto má inteligentné hodinky alebo športový náramok, môže využiť aj ich funkcie – mnohé z nich dokážu rýchlosť chôdze merať automaticky.
Rýchlosť chôdze je viac než len údaj o kondícii. Ide o nenápadný, no spoľahlivý ukazovateľ toho, ako rýchlo starne naše telo aj mozog. Ak si všimnete, že sa vaše tempo výrazne spomalilo, nemusí to byť len znak únavy, ale aj varovný signál, že je čas venovať viac pozornosti svojmu zdraviu.
