Už tradične sme si počas posledného marcového víkendu posunuli ručičky hodiniek dopredu o šesťdesiat minút, aby sme prešli na letný čas. Mnohým ľuďom však tento posun dokáže poriadne „narušiť“ bežný život. Pridávajú sa pocity vyčerpanosti, stresu a problémy so zaspávaním. Dobrou správou je, že striedaniu času má onedlho odzvoniť. Oslovili sme odborníkov, aby nám priblížili, prečo sú s touto zmenou spojené také nepriaznivé dôsledky a aké úľavy môžeme očakávať, keď sa striedanie definitívne ukončí.
Negatívny dopad na ľudský organizmus
Či už sa to na prvý pohľad zdá málo dôležité, presun o šesťdesiat minút dopredu alebo dozadu naozaj nezostáva bez následkov. V konkrétnom prípade prechodu z letného času na zimný dochádza k narušeniu tzv. biologických hodín. To môže zapríčiniť problémy s nespavosťou, únavu i výkyvy nálad. Dôvodom je, že telo potrebuje istý čas na prispôsobenie sa novej časovej schéme.
Na hormonálnej úrovni sa môže narušiť produkcia melatonínu, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v regulácii spánku. Výsledkom sú ťažkosti so zaspávaním a zhoršená kvalita nočného odpočinku. Navyše ak sa zmenia cirkadiánne rytmy, môže to viesť k zhoršeniu nálady, prejavom úzkosti či depresiám. Tieto ťažkosti sprevádza únava, nižšia produktivita a rôzne výskumy poukazujú aj na zvýšené riziko dopravných nehôd či pracovných úrazov, ktoré súvisia s nevyspaním a nepozornosťou.
Čo sú to cirkadiánne rytmy a prečo ich porušujeme
Pojem „cirkadiánne rytmy“ znamená naše vnútorné biologické hodiny. V ideálnom svete by fungovali v úplnom súlade s prírodným prostredím – vstali by sme so svitaním a za súmraku by sme postupne prepli na oddych, tak ako to robili naši predkovia. Moderná doba však často pracuje proti prirodzeným biologickým cyklom.
Skracujeme si spánok umelým osvetlením, nočnou prácou, obrazovkami mobilov a počítačov či neustálym prísunom potravy vďaka plným chladničkám. Posunutím času ešte viac „rozhádžeme“ tento krehký vnútorný mechanizmus, čo sa negatívne odrazí na našej hormonálnej rovnováhe, imunite a psychickej kondícii. Vznikajú aj spojitosti s nábehmi na depresie či úzkostné stavy a niektoré vedecké štúdie dokonca naznačujú, že dlhodobé vychýlenie cirkadiálneho rytmu môže súvisieť s neurodegeneratívnymi ochoreniami, akými sú napríklad Parkinsonova či Alzheimerova choroba.
Cirkadiálny rytmus výrazne ovplyvňuje nielen naše spánkové vzorce, ale aj hormonálnu reguláciu a metabolizmus. Vnútorné biologické hodiny reagujú predovšetkým na vonkajšie podnety, najmä na prirodzené denné svetlo. Keď však človek funguje dlhodobo v rozpore s prírodným nastavením, organizmus môže zareagovať rôznymi poruchami: nespavosťou, výkyvmi nálad či celkovou únavou.
Čaká nás koniec letného a zimného času?
Ak patríte k ľuďom, ktorí pri každom posune hodiniek cítia, že nie sú vo svojej koži, nie ste sami. Už dlhšie sa hovorí o plánoch zrušiť takzvaný letný a zimný čas. Diskusie v Európskom parlamente o tom, či sa naozaj striedanie skončí, pokračujú, hoci pôvodný termín zrušenia sa kvôli pandémii presúval. Kým niektoré krajiny argumentujú, že trvalý letný čas prináša dlhšie slnečné večery a tým aj príjemnejšie trávenie voľného času, iné štáty sú naklonené skôr zimnému času, ktorý je bližší „prirodzenému“ svetelnému cyklu a teda viac v súlade s biologickými pochodmi tela.
Najčastejšie sa však spomínajú zdravotné dôvody: mnoho výskumov naznačuje, že večné „preskakovanie“ medzi letným a zimným časom vyvoláva u ľudí celý rad ťažkostí, či už ide o problémy so spánkom, vyčerpanie, alebo dokonca zvýšené riziko srdcovo-cievnych príhod. Odborníci preto stále jasnejšie poukazujú na potrebu definitívneho riešenia – a tým by malo byť ukončenie striedania času po roku 2026.
Prečo sa vôbec striedal čas a prečo to už nedáva zmysel
Historicky malo zavedenie letného času slúžiť na šetrenie energie. V Českých krajinách (vtedy ešte v rámci Rakúsko-Uhorska) sa letný čas objavil prvý raz v roku 1916, počas prvej svetovej vojny. Po skončení oboch svetových konfliktov boli tieto opatrenia načas zrušené, ale od roku 1979 sa k nim pristúpilo opäť. Z ekonomického hľadiska to malo ušetriť náklady za svietenie, pričom ľudia v lete vstávali a pracovali viac za denného svetla.
V modernom svete však takéto argumenty postupne zastarávajú – dnešné podniky, domácnosti a inštitúcie spotrebúvajú energiu v nepretržitom kolobehu, s masívnym využívaním elektroniky a množstvom iných technologických zariadení. Navyše, posunutie času len o hodinu už nemá vplyv na energetické úspory tak, ako v minulosti, a do popredia sa čoraz intenzívnejšie dostáva otázka zdravia a pohody obyvateľstva.
Ako si uľahčiť prechod na nový čas
Hoci sa zdá, že nám zmena času onedlho prestane strpčovať život, zatiaľ si ho môžeme spríjemniť niekoľkými jednoduchými opatreniami:
- Upravte si denný režim: Pokúste sa prispôsobiť svoje aktivity tak, aby ste naplno využili denné svetlo. Napríklad, ak môžete, naplánujte si viac prechádzok či športových činností práve do časti dňa, keď je najdlhšie svetlo.
- Dbajte na spánkovú hygienu: Vytvorte si na spanie pokojné, tmavé a chladnejšie prostredie. Pred spaním sa vyhnite modrému svetlu, ktoré vyžarujú obrazovky, telefóny a počítače. Dodržiavanie pravidelného spánkového režimu pomôže telu lepšie sa prispôsobiť.
- Zaraďte pohyb do každého dňa: Ak zaradíte aspoň 30 minút cvičenia alebo prechádzku na čerstvom vzduchu, pomôžete telu získať viac energie i lepšiu náladu. Fyzická aktivita navyše priaznivo ovplyvňuje spánok a celkovú psychickú rovnováhu.
- Zdravá strava a dostatočný pitný režim: Kvalitná a nutrične vyvážená strava doplnená o potrebné vitamíny a minerály podporuje prirodzenú regeneráciu organizmu a zbavuje ho únavy. Rovnako nezabúdajte na pravidelný príjem tekutín.
- Relax a zvládanie stresu: Venujte sa meditačným cvičeniam, joge alebo dýchacím technikám, ktoré pomáhajú odbúravať napätie. Naučte sa, ako si vyčistiť myseľ pred spaním – aj to dokáže zmierniť nepriaznivé dopady časového posunu.
Zmena času určite nie je len banálnou formalitou – u mnohých ľudí ovplyvňuje spánok, celkovú výkonnosť a dokonca aj duševnú pohodu. Preto sa Európska únia vo zvýšenej miere zaoberá otázkou, či každoročné martýrium s posúvaním hodiniek neskomplikovalo život dosť a nie je čas tento zvyk poslať do histórie. Ak všetko pôjde podľa plánu, už po roku 2026 by sme sa mali dočkať trvalého režimu, ktorý vyhovuje väčšine a najmä nášmu organizmu.
Dovtedy si môžeme vychutnať dlhšie letné večery alebo „extra“ hodinku spánku na jeseň s vedomím, že toto striedanie dní raz skončí. Kým sa tak stane, je dôležité myslieť na svoje zdravie a pokúsiť sa napodobniť to, čo nám chýba – čo najviac prirodzeného denného svetla, kvalitný spánok a vyvážený denný režim. To všetko môže aspoň zmierniť nepríjemné účinky, ktoré so sebou zmena času prináša.
