Zlaďte sa s vlastnými biologickými hodinami. Ako funguje cirkadiánny rytmus?

Zdieľať
spánok
spánok Foto: www.shutterstock.com

Cirkadiánny rytmus predstavuje rôzne fyzické, mentálne a behaviorálne zmeny, ktoré sa v našom tele dejú v rámci 24-hodinového cyklu. Najviac ho ovplyvňuje striedanie svetla a tmy. K ďalším dôležitým faktorom patria jedlo, stres, fyzická aktivita, teplota či sociálne prostredie. Je to kľúčový systém nášho organizmu, ktorý ovplyvňuje spánkové vzorce, uvoľňovanie hormónov, telesnú teplotu, chuť do jedla i trávenie.

Aj keď je tento prirodzený cyklus daný do veľkej miery mozgom, jeho stabilitu a kvalitu môže narúšať alebo naopak posilňovať viacero vonkajších vplyvov. V prvom rade sú to práve svetlo a tma, ktoré udávajú organizmu informáciu, kedy má byť aktívny a kedy by mal odpočívať.

Čo je cirkadiánny rytmus?

Cirkadiánny rytmus pomáha telu fungovať čo najoptimálnejšie a koordinuje množstvo telesných aj duševných procesov. Keďže je veľmi citlivý na svetlo, jeho nastavenie je prirodzene spojené s fázami dňa a noci. Počas dňa zohráva úlohu slnko, ráno a dopoludnia sme aktívnejší, večer nastupuje tma, ktorá vysiela telu signál na spomalenie a spánok.

Cirkadiánny rytmus u dojčiat, batoliat a detí

Ako sa vyvíja u novorodencov

Novorodenci nemajú spočiatku vyvinutý cirkadiánny rytmus. Preto je ich spánok často nepravidelný a pre rodičov môže byť náročné odhadnúť, kedy dieťa zaspí na dlhší čas. Tento prirodzený systém sa začína formovať až po niekoľkých mesiacoch života, približne okolo tretieho mesiaca.

Vtedy začne organizmus dieťaťa produkovať hormón melatonín, ktorý je zodpovedný za navodzovanie spánku. To znamená, že v priebehu prvých týždňov a mesiacov sa bábätko postupne prispôsobuje dennému cyklu svetla a tmy v novom prostredí.

Kedy dochádza k ustáleniu spánku

Keď sa u dieťaťa začne cirkadiánny rytmus formovať, väčšinou sa ustáli aj jeho spánkový režim. Dieťa tak dokáže prespať dlhšie intervaly v noci, neraz až 10 hodín. Je však dôležité mať na pamäti, že vývoj a dĺžka spánku sa u detí môžu líšiť v závislosti od individuálnych potrieb a temperamentu.

Toto je trik, ktorý funguje na chrápanie. Vyskúšajte ho, ak sa chcete v noci dobre vyspať.
(Poznámka: V pôvodnom texte je táto veta uvedená samostatne. Bez bližších detailov o konkrétnom triku je to skôr výzva na vyhľadanie radu či metódy, ktorá dokáže zmierniť alebo eliminovať chrápanie.)

Cirkadiánny rytmus u tínedžerov

V období dospievania môže množstvo tínedžerov zaznamenať tzv. posun spánkových fáz. Kým ako malé deti zaspávali zavčasu, v puberte sa prirodzene mení čas, kedy začnú pociťovať ospalosť. Často to súvisí s tým, že hormón melatonín sa im začína vylučovať až v neskorších večerných hodinách, čo spôsobí, že nechodia spať skôr, ale naopak, s obľubou ponocujú.

Keďže tínedžeri zostávajú hore dlhšie, potrebujú dobehnúť spánok ráno, a tak by podľa výskumov ideálne mali spať 9 až 10 hodín denne. Reálne však väčšina dospievajúcich spí menej, čo môže viesť k únave, problémom so sústredením a horšiemu výkonu v škole. Preto je dôležité podporovať kvalitnú spánkovú hygienu a vzdelávať dospievajúcich o význame dostatočného nočného odpočinku.

Cirkadiánny rytmus u dospelých

Dospelí ľudia, ktorí si pestujú zdravé životné návyky, mávajú cirkadiánny rytmus väčšinou stabilný a menej náchylný na výrazné výkyvy. Aj tak sa však môže ľahko narušiť, napríklad pri práci na zmeny, nočnej šichte, častom cestovaní cez viac časových pásiem alebo nepravidelnom režime stravovania a fyzickej aktivity.

Ako sa mení s vekom

U osôb starších ako 60 rokov dochádza k určitým zmenám, v dôsledku ktorých začínajú chodiť spať a vstávať skôr než v mladšom veku. Mnoho seniorov vstáva za svitania a v podvečerných hodinách pociťuje skôr únavu. Tento jav je často spojený s redukciou nočnej produkcie melatonínu a zmenou celkového biorytmu.

Faktory ovplyvňujúce cirkadiánny rytmus

Najviac ho ovplyvňuje striedanie svetla a tmy, no rolu zohrávajú aj ďalšie vplyvy. Medzi ne patria:

  1. Príjem potravy
    Nepravidelné alebo príliš neskoré jedenie môže posúvať naše vnútorné hodiny a negatívne ovplyvňovať kvalitu spánku.
  2. Fyzická aktivita
    Cvičenie v správnom čase (ideálne dopoludnia alebo popoludní) môže podnietiť zdravú únavu večer. Neskoré intenzívne tréningy však môžu pôsobiť príliš stimulačne a narušiť zaspávanie.
  3. Stres
    Psychické napätie zvyšuje hladinu kortizolu, čo môže spôsobiť problémy so zaspávaním alebo prerušený spánok.
  4. Teplota
    Príliš vysoká alebo naopak nízka teplota v miestnosti komplikuje telu prirodzený prechod do nočného odpočinku.
  5. Práca na zmeny
    Nocovať v zamestnaní a prespávať cez deň znamená obrátený režim, s ktorým sa organizmus ťažko vyrovnáva a často to vedie k disharmónii.
  6. Cestovanie
    Prelet cez viac časových pásiem spôsobuje tzv. jet lag, čo dokáže na niekoľko dní rozhodiť bežný denný rytmus.
  7. Zlé spánkové návyky
    Časté ponocovanie, nepravidelné zaspávanie alebo príliš krátky spánok môžu mať za následok zhoršenú kvalitu odpočinku a následne aj zdravotné komplikácie.

Zdravotné stavy spojené s poruchami cirkadiánneho rytmu

Ak náš cirkadiánny rytmus dlhodobo nefunguje tak, ako by mal, môžeme pociťovať celý rad ťažkostí. Jeho udržiavanie v rovnováhe je preto dôležité pre celkové zdravie.

Krátkodobé následky

  • zhoršené hojenie rán
  • tráviace ťažkosti
  • zmeny v hormonálnej činnosti
  • výkyvy telesnej teploty
  • nedostatok energie
  • poruchy pamäti

Dlhodobé následky

  • problémy s metabolizmom
  • kardiovaskulárne ťažkosti (napr. zvýšené riziko hypertenzie)
  • chronické ťažkosti s trávením
  • poruchy endokrinného systému
  • narušenie nervového systému (napr. dlhodobá únava, podráždenosť)

Tieto problémy sa môžu prehlbovať, ak k nim dochádza neustále. Preto je dôležité identifikovať príčiny a pracovať na ich odstránení alebo aspoň zmiernení.

Ako si zharmonizovať cirkadiánny rytmus?

Dodržiavajte pravidelný 24-hodinový rozvrh

Snaha o ustálenú každodennú rutinu má veľký význam. Ak chodíte spať a vstávate vždy v rovnakom čase, telo sa na to postupne nastaví a bude vedieť, kedy je čas na odpočinok a kedy na aktivitu. Tento pravidelný režim pomáha optimalizovať hladiny hormónov, zlepšuje náladu a podporuje celkovú vitalitu.

Zaraďte do programu fyzickú aktivitu

Pravidelné cvičenie je ideálne nielen pre srdce, svaly či kĺby, ale aj pre vnútorné hodiny. Pohyb organizmu signalizuje, že je deň a je čas byť aktívny. Vďaka tomu sa telo ľahšie uspôsobí noci a večer ľahšie zaspíte. Treba si však dať pozor na neskoré či príliš náročné tréningy, ktoré môžu spôsobiť presne opačný efekt – zvýšenú bdelosť a problém so zaspávaním.

Vytvorte si prostredie podporujúce spánok

  • Teplota: Udržujte spálňu v mierne chladnejšom prostredí (okolo 18 – 20 °C).
  • Tma: Zatemnite miestnosť, aby vás nerušilo žiadne svetlo z ulice alebo elektronických zariadení.
  • Ticho: Eliminujte hluk alebo zvážte využitie štuple do uší či biely šum.

Obmedzte kofeín, nikotín a alkohol

Najmä v popoludňajších a večerných hodinách môžu tieto látky nepriaznivo pôsobiť na kvalitu spánku. Kofeín zostáva v tele pomerne dlho a môže oddialiť nástup ospalosti. Nikotín je stimulantom a alkohol, hoci môže navodiť pocit, že unavuje, zhoršuje kvalitu nočného odpočinku a fragmentuje spánok.

Obmedzte večerné pozeranie do obrazoviek

Svetlo zo smartfónov, tabletov a počítačov obsahuje veľké množstvo modrého svetla, ktoré potláča produkciu melatonínu. Ak potrebujete pred spaním pracovať alebo komunikovať, zvážte aspoň použitie nočného (tzv. night shift) režimu, ktorý znižuje vyžarovanie modrého svetla.

Vyhnite sa dlhému podvečernému zdriemnutiu

Krátky „power nap“ môže byť prospešný, ak však trvá dlhšie než 20 – 30 minút, môže narušiť nočný spánok. V podvečerných hodinách (po 17.00 h) je lepšie sa zdriemnutiu úplne vyhnúť, aby ste si udržali prirodzený denný rytmus.

Zhrnutie

Cirkadiánny rytmus je základným riadiacim mechanizmom nášho tela, ktorý ovplyvňuje prakticky všetky funkcie: od kvality spánku až po hormóny, metabolizmus či náladu. Jeho správne nastavenie je dôležité pre celkové zdravie, psychickú pohodu a dostatok energie počas dňa. Najväčším „dirigentom“ je pritom pravidelné striedanie svetla a tmy, no významnú rolu zohrávajú aj zdravé návyky, ako je vyvážená strava, primeraný pohyb, dostatok spánku či zvládanie stresu.

Ak si chcete svoj cirkadiánny rytmus udržiavať v rovnováhe, snažte sa čo najviac rešpektovať prirodzené cykly dňa a noci, vytvorte si pravidelný spánkový harmonogram a zredukujte faktory, ktoré môžu vnútorné hodiny rozhodiť. Týmto spôsobom dokážete zlepšiť nielen svoj spánok, ale aj celkové fungovanie organizmu a duševnú pohodu.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom

Odporúčané