Niektoré nové výskumy naznačujú, že medzi naším tráviacim systémom a psychickou pohodou existuje úzke prepojenie. Hoci depresiu nemožno zjednodušene pripísať len „zdravým alebo chorým črevám“, čoraz viac dôkazov ukazuje, že zloženie črevného mikrobiómu – teda súboru baktérií, ktoré v nás žijú – môže mať vplyv na náladu a fungovanie mozgu.
Ako spolu komunikujú črevá a mozog
Medzi mozgom a tráviacim systémom existuje obojsmerné spojenie nazývané os črevo–mozog (gut–brain axis). Ide o zložitý systém nervov, hormónov a imunitných signálov, ktoré umožňujú, aby črevá „hovorili“ s mozgom a naopak.
Hlavnú úlohu v tejto komunikácii zohráva blúdivý nerv (nervus vagus), ktorý prenáša informácie o stave trávenia priamo do mozgu. Ak sa v črevách objaví zápal, stres alebo podráždenie, mozog o tom dostane signál – čo môže ovplyvniť naše správanie, energiu aj vnímanie stresu.
Črevný nervový systém – náš „druhý mozog“
Črevá obsahujú vlastný nervový systém nazývaný enterický nervový systém, ktorý tvoria stovky miliónov nervových buniek. Tento systém dokáže riadiť pohyb čriev, tvorbu tráviacich štiav a reagovať na rôzne stimuly nezávisle od mozgu. Práve preto sa hovorí, že črevá majú vlastný „mozog“ – hoci ide o metaforu, nie doslova druhý mozog.
Mikrobióm a nálada – čo je potvrdené
V našom tráviacom trakte žije bilióny baktérií, ktoré pomáhajú tráviť potravu, posilňujú imunitu a vytvárajú látky s vplyvom na nervový systém – napríklad kyselinu maslovú alebo serotonínové prekurzory.
Niektoré štúdie zistili, že ľudia s depresiou alebo úzkosťou majú odlišné zloženie črevného mikrobiómu než zdravé osoby. Zatiaľ však nie je jasné, či tieto rozdiely depresiu spôsobujú, alebo sú jej dôsledkom.
Zvieracie experimenty aj menšie klinické štúdie naznačujú, že probiotiká (tzv. „psychobiotiká“) môžu u niektorých ľudí zlepšiť náladu alebo znížiť úzkosť. Tieto účinky sú však mierne a nepredstavujú náhradu za odbornú liečbu depresie.
Čo črevám prospieva
Aj keď výskum ešte prebieha, odborníci sa zhodujú, že zdravý mikrobióm prispieva k celkovému fyzickému aj psychickému zdraviu. Na jeho rovnováhu má pozitívny vplyv:
- Strava bohatá na vlákninu – zelenina, ovocie, celozrnné produkty a strukoviny podporujú rast prospešných baktérií.
- Fermentované potraviny – kefír, jogurt, kyslá kapusta, kimchi alebo kombucha prirodzene obsahujú živé kultúry.
- Dostatok spánku a pohybu – pravidelná fyzická aktivita aj kvalitný odpočinok pomáhajú stabilizovať stresovú reakciu tela.
- Obmedzenie alkoholu, ultraprocesovaných potravín a nadbytku cukru, ktoré môžu narušiť rovnováhu mikrobiómu.
Stres a črevá – začarovaný kruh
Chronický stres zvyšuje hladinu hormónu kortizolu, ktorý môže ovplyvniť nielen nervový systém, ale aj črevný mikrobióm. Výskumy potvrdzujú, že psychický stres zhoršuje funkciu čriev, a zároveň problémy v trávení môžu spätne zvyšovať psychické napätie.
Inými slovami – črevá a mozog sa neustále ovplyvňujú. Ak je jeden z týchto systémov v nerovnováhe, prejaví sa to aj na druhom.
Keď telo cíti to, čo myšlienky
Nie je nezvyčajné, že ľudia s úzkosťou alebo depresiou majú aj tráviace ťažkosti – napríklad nadúvanie, bolesti brucha či nepravidelné vyprázdňovanie. Ide o bežný dôsledok spojenia nervovej a tráviacej sústavy, nie o priamu príčinu psychickej poruchy.
Zlepšenie životného štýlu – kvalitnejšia strava, pohyb, spánok a práca so stresom – môže mať pozitívny vplyv na črevá aj na psychickú pohodu, no vždy ide o doplnkovú starostlivosť popri odbornej pomoci psychológa alebo psychiatra.
Črevá majú na naše zdravie omnoho väčší vplyv, než sme si kedysi mysleli. Ich prepojenie s mozgom je vedecky potvrdené, no stále sa skúma, ako presne ovplyvňuje emócie a náladu.
Jedno je však isté: ak sa staráme o svoj mikrobióm – teda jeme rozumne, vyhýbame sa dlhodobému stresu a doprajeme si spánok – robíme dobrý krok nielen pre svoje trávenie, ale aj pre duševnú rovnováhu.
