Stres, pracovné povinnosti a starostlivosť o rodinu často spôsobujú, že ženy odsúvajú vlastné zdravie na druhú koľaj. Varovné signály tela prehliadajú, pripisujú ich únave alebo veku a lekára navštívia až vtedy, keď sa problémy zhoršia. Práve u žien v strednom a vyššom veku sa pritom skrýva vážne riziko, o ktorom sa stále hovorí menej než by sa malo – ochorenia srdca a ciev.
Srdcovo-cievne ochorenia sú pre ženy zásadnou hrozbou
Kým veľká časť verejnej diskusie sa oprávnene sústreďuje na rakovinu prsníka, štatistiky dlhodobo ukazujú, že najčastejšou príčinou úmrtia žien sú práve srdcovo-cievne ochorenia. Patria sem infarkt myokardu, ischemická choroba srdca, mozgová príhoda či zlyhávanie srdca.
Riziko týchto ochorení rastie s vekom a výrazne sa zvyšuje po menopauze. Nejde teda o konkrétny rok narodenia, ale o hormonálne a metabolické zmeny, ktoré prirodzene prichádzajú s pribúdajúcimi rokmi.
Prečo je obdobie po menopauze kritické
Po menopauze klesá hladina estrogénu – hormónu, ktorý má ochranný vplyv na cievy. Jeho úbytok vedie k:
- zhoršeniu pružnosti ciev
- nepriaznivým zmenám v hladinách krvných tukov
- zníženej citlivosti na inzulín
- zvýšenej zápalovej aktivite v tele
Tieto faktory spoločne zvyšujú riziko aterosklerózy, infarktu a ďalších kardiovaskulárnych ochorení. Práve preto sú ženy po menopauze z hľadiska srdca zraniteľnejšie než v mladšom veku.
Infarkt u žien často nevyzerá „učebnicovo“
Jedným z najväčších problémov je fakt, že srdcové ochorenia sa u žien často prejavujú inak než u mužov. Typická silná bolesť na hrudi vystreľujúca do ľavej ruky sa síce môže objaviť, no u žien nebýva vždy dominantná.
Častejšie sa vyskytujú menej nápadné príznaky, ako napríklad:
- výrazná únava bez jasnej príčiny
- dýchavičnosť pri bežnej námahe
- závraty alebo slabosť
- nevoľnosť, vracanie či tlak v nadbrušku
- bolesť chrbta, ramien, krku alebo čeľuste
- búšenie srdca
Práve tieto „netypické“ prejavy spôsobujú, že ženy infarkt alebo vážne srdcové ochorenie často podcenia – a vyhľadajú pomoc neskoro.
Signály, ktoré si zaslúžia pozornosť
Ak sa u vás v priebehu týždňov objavuje nevysvetliteľná vyčerpanosť, zhoršený spánok, rýchle zadýchanie sa alebo neobvyklé bolesti v hornej polovici tela, nejde o banality. Telo môže upozorňovať na problém so srdcom či cievami a je namieste poradiť sa s lekárom.
Hodnoty, ktoré výrazne ovplyvňujú zdravie srdca
Riziko kardiovaskulárnych ochorení možno do veľkej miery odhaliť a ovplyvniť sledovaním základných ukazovateľov:
Krvný tlak
- Rizikové hodnoty: opakovane nad 140/90
- Optimálne hodnoty: pod 130/80, ideálne okolo 120/80
LDL cholesterol (tzv. zlý cholesterol)
- Zvýšené hodnoty: nad 3 mmol/l
- Odporúčané hodnoty: pod 3 mmol/l, pri vysokom riziku pod 1,8 mmol/l
HDL cholesterol (tzv. dobrý cholesterol)
- Rizikové hodnoty: pod 1,3 mmol/l
- Žiaduce hodnoty: nad 1,3 mmol/l
Triglyceridy
- Zvýšené hodnoty: nad 1,7 mmol/l
- Optimálne hodnoty: pod 1,7 mmol/l
Cukor v krvi nalačno
- Zvýšené hodnoty: nad 5,6 mmol/l
- Normálne hodnoty: pod 5,6 mmol/l
BMI – index telesnej hmotnosti
- Nadváha: od hodnoty 25
- Obezita: nad 30
- Zdravé rozpätie: 18,5 – 25
Obvod pása
- Zvýšené riziko: nad 88 cm
- Ideálne hodnoty: pod 80 cm
Prevencia rozhoduje o kvalite života
Dobrou správou je, že väčšine srdcovo-cievnych ochorení sa dá predchádzať alebo ich nástup výrazne oddialiť. Kľúčom je zdravý životný štýl – vyvážená strava v duchu stredomorskej kuchyne, pravidelný pohyb, dostatok spánku a zvládanie stresu.
Rovnako dôležité sú preventívne prehliadky a pravidelné kontroly základných hodnôt, aj keď sa cítite relatívne dobre.
