Banán je u nás dlhodobo považovaný za najznámejší zdroj draslíka. V skutočnosti však existuje množstvo potravín, ktoré ho obsahujú ešte viac – vrátane zeleniny, ktorú dokážeme pestovať aj v našich podmienkach a ktorá je dostupná počas väčšiny roka.
Draslík zohráva kľúčovú úlohu pri správnom fungovaní svalov, nervov a rovnováhy tekutín. Pri jeho nedostatku sa môžu objaviť svalové kŕče, únava či problémy s koncentráciou. Keďže ho telo nevie vytvárať samo, sme odkázaní na jeho príjem zo stravy. A práve tu prichádza prekvapenie – banán rozhodne nie je jediným ani najbohatším zdrojom.
Ružičkový kel – zelenina, ktorá v zime nestráca hodnotu
Ružičkový kel je typickou zimnou zeleninou, ktorú možno skladovať aj niekoľko týždňov. Jeho drobné hlavičky sú výživové „balíčky“ plné minerálov.
V 100 gramoch obsahuje približne 389 mg draslíka, čo znamená, že banán hravo dobieha a často aj prekonáva.
K tomuto minerálu sa pridáva vláknina, vitamín C, vitamín K a foláty. Kel chutí výborne v polievkach, napríklad v zeleninovej minestrone, ale aj opečený na masle. Keď sa hlavičky rozpolia a krátko opečú, získajú jemnú orieškovú chuť, ktorá vyniká pri jednoduchých prílohách.
Mangold a listy cvikly – listová zelenina, ktorá sa často podceňuje
Mangold aj cvikla patria k zeleninám, pri ktorých veľa ľudí využíva najmä koreň, no listy pritom obsahujú množstvo cenných živín.
V prepočte na 100 gramov obsahujú listy:
- mangoldu približne 370–380 mg draslíka
- listy cvikly okolo 300 mg draslíka
Závisí to od konkrétnej odrody a podmienok pestovania, no oba druhy listovej zeleniny sú výživovo porovnateľné alebo mierne bohatšie na draslík než banán.
Popri draslíku sú v nich vitamíny A, C, K, B6, železo aj horčík. V kuchyni sú veľmi všestranné – dajú sa krátko podusiť, použiť do šalátov alebo pridať do polievok. Tradičná studená polievka chlodnik, obľúbená v Pobaltí a Poľsku, sa pripravuje práve z listov cvikly, čím získava výraznú farbu aj vysoký obsah živín.
Špenát – zelenina s jedným z najvyšších obsahov draslíka
Špenát patrí medzi najbohatšie zdroje draslíka medzi bežnou zeleninou.
Sto gramov surového špenátu obsahuje približne 558 mg draslíka, čo je zhruba o polovicu viac než pri banáne.
Okrem toho je špenát nabitý kyselinou listovou, vitamínom K, vitamínom C a betakaroténom. Dá sa jesť surový, ale aj len veľmi krátko tepelne upravený – tak si zachová najviac cenných látok. Vhodný je do cestovín, gnocchi, omelety alebo ako klasická smotanová príloha so zemiakmi.
Paštrnák – koreňová zelenina, ktorá banán dobieha
Paštrnák vyzerá ako petržlen, no jeho chuť je jemnejšia, sladkastá a trochu oriešková. Je výživný a obsahuje približne 375 mg draslíka na 100 gramov, čo ho radí medzi veľmi dobré zdroje tohto minerálu.
Paštrnák sa dá piecť, variť, mixovať do polievok či použiť na prípravu domáceho pyré. Poskytuje aj vitamín C a vlákninu, takže predstavuje vhodnú zimnú potravinu na podporu imunity.
Záver: Nemusíme siahnuť po exotike. Draslík nájdeme aj na našich poliach
Banán si svoju povesť dobrého zdroja draslíka zaslúži, no ak sa pozrieme na dostupnú zeleninu, nájdeme hneď niekoľko druhov, ktoré obsahujú rovnaké alebo vyššie množstvo draslíka:
- špenát
- ružičkový kel
- mangold
- listy cvikly
- paštrnák
Ak ich budete zaradiť do jedálneho lístka častejšie, podporíte správnu funkciu svalov, hydratáciu tela aj celkovú vitalitu – a zároveň dáte priestor miestnym potravinám, ktoré sú čerstvé, chutné a nutrične hodnotné.
