Žuvačka patrí k produktom, ktoré dnes nájdeme takmer všade na svete. Málokto však vie, že jej história siaha tisícky rokov dozadu a svoje korene má už v starovekom Egypte. Práve tam ľudia pred približne 3500 rokmi začali žuť prvé zmesi z prírodných látok, ako boli myrta, kadidlo a rôzne rastlinné živice, ktoré im pomáhali osviežiť dych a zároveň mali aj zdravotné účinky.
Starovek a prvé žuvacie zmesi
V období antiky sa zvyk žuvať rôzne prírodné materiály rozšíril aj do ďalších civilizácií. Napríklad starovekí Gréci žuli živicu stromu mastix, ktorá mala aromatickú chuť a používala sa najmä na osvieženie dychu. V iných častiach sveta zas pôvodné národy objavili živicu rôznych ihličnatých stromov alebo gumovníka, ktoré mali podobnú konzistenciu ako dnešné žuvačky.
Z Ameriky do sveta – cesta žuvačky k popularite
Hoci žuvanie rôznych prírodných látok malo dlhú históriu, moderná žuvačka, ako ju poznáme dnes, vznikla v USA v 19. storočí. Prvá žuvačka s pridanou príchuťou sa objavila v roku 1869 a mala chuť sladkého drievka. Od tohto momentu sa začala éra, počas ktorej sa žuvačky stali populárnym tovarom, ktorý sa postupne rozšíril po celom svete.
V 70. a 80. rokoch 19. storočia výrobcovia vyvinuli viacero príchutí, z ktorých mimoriadne obľúbená bola ovocná chuť Tutti Frutti. Práve v tomto období sa začala používať masová výroba pomocou špeciálnych strojov, ktoré zabezpečili dostupnosť žuvačiek širokým masám ľudí. Dôležitú úlohu pri ich rozšírení zohrali aj automaty, v ktorých si ľudia mohli kúpiť žuvačky priamo na ulici či v metre.
Obľuba žuvačiek v čase vojny a po nej
Významný nárast popularity zažili žuvačky počas druhej svetovej vojny, keď ich vo veľkom množstve využívali vojaci. Vďaka ich praktickosti a dlhej trvanlivosti boli súčasťou vojenských potravinových dávok, čo následne viedlo k ich masovému rozšíreniu aj v civilnom živote po skončení vojny.
Na druhej strane existovali aj krajiny, kde sa na žuvačky pozerali skepticky. Napríklad v niektorých socialistických štátoch bola ich výroba dlhší čas obmedzená alebo úplne zakázaná, pretože boli považované za symbol západnej kultúry a často sa o nich diskutovalo aj z hygienického hľadiska.
Dôvody popularity aj kontroverzie
Napriek tomu, že žuvačky získali veľkú popularitu v mnohých krajinách, existovali aj kritické názory. Niektorí ľudia považovali žuvanie za nevhodné pre slušnú spoločnosť alebo sa domnievali, že žutie nadmerne namáha tvárové svalstvo a narúša etiketu. Kritici tiež upozorňovali na problém so znečistením verejných priestranstiev vyhodenými žuvačkami, čo sa stalo témou diskusií v mnohých mestách.
Zloženie modernej žuvačky
Súčasné žuvačky sa vyrábajú prevažne z gumového základu, ku ktorému sa pridávajú rôzne sladidlá, farbivá a aromatické prísady. Väčšina výrobcov sa zameriava na vývoj príchutí, ktoré vydržia čo najdlhšie a zároveň zabezpečujú svieži dych. Niektoré žuvačky obsahujú aj rôzne zdravotné benefity, ako je bielenie zubov alebo prevencia proti zubnému kazu.
Kultúrny a spoločenský význam žuvačiek
Žuvačky sa stali nielen bežnou súčasťou života, ale aj predmetom rôznych kultúrnych fenoménov. Jedným z populárnych spôsobov ich používania bolo vyfukovanie bublín, čo dalo vzniknúť celému radu súťaží a zábavných hier. V rôznych krajinách sa tiež zbierali obrázky alebo malé darčeky, ktoré výrobcovia pridávali do balení ako lákadlo pre zákazníkov.
Dnes sú žuvačky úplne bežnou súčasťou nášho každodenného života. Ich história, ktorá sa začala už pred tisícročiami v Egypte, pokračuje ďalej a žuvačka zostáva symbolom jednoduchého pôžitku a praktického spôsobu, ako sa postarať o svieži dych kdekoľvek a kedykoľvek.
