Mozog je centrom všetkého, čo robíme – riadi naše myslenie, emócie, pamäť aj pohyb. Napriek tomu naň často zabúdame, kým sa neobjavia prvé problémy so sústredením, zabúdaním alebo únavou. Pravidelné neuropsychologické vyšetrenie môže pomôcť zachytiť zmeny v kognitívnych funkciách už v počiatočnom štádiu a ponúknuť cestu, ako ich zlepšiť.
Čo je neuropsychologické vyšetrenie?
Ide o odborné testovanie, ktoré sa využíva pri podozrení na poruchy pamäti, pozornosti, reči, myslenia alebo správania. Vykonáva ho klinický psychológ alebo neuropsychológ, najčastejšie v spolupráci s neurológom.
Vyšetrenie trvá spravidla od jednej do dvoch hodín a prebieha v pokojnom prostredí, kde sa pacient cíti bezpečne.
Okrem rozhovoru o zdravotnom stave a bežnom fungovaní v každodennom živote zahŕňa sériu štandardizovaných testov, ktoré hodnotia rôzne oblasti:
- pozornosť a sústredenie
- krátkodobú a dlhodobú pamäť
- exekutívne (riadiace) funkcie – teda schopnosť plánovať, riešiť problémy a robiť rozhodnutia
- reč a porozumenie
- vizuálno-priestorové schopnosti (orientácia, vnímanie tvarov a priestoru)
- rýchlosť spracovania informácií
Výsledkom je takzvaný kognitívny profil, ktorý lekárom pomáha odhaliť, v ktorých oblastiach mozog funguje normálne a kde môže byť oslabený. Ak testy naznačia mierne zhoršenie, zvyčajne sa odporúča opakované vyšetrenie po 12 mesiacoch, aby sa sledoval vývoj.
Kedy má zmysel ísť na testy
Vyšetrenie sa odporúča každému, kto pociťuje dlhodobé problémy s pamäťou, pozornosťou alebo spracovaním informácií. Týka sa to aj ľudí po úraze hlavy, po cievnej mozgovej príhode, s neurologickým ochorením (napr. Parkinsonova choroba, epilepsia, roztrúsená skleróza) alebo po 60. roku života, keď sa riziko kognitívnych porúch zvyšuje.
Zdravý človek si môže testy urobiť aj preventívne – podobne ako pravidelné kontroly u lekára. Pomôžu odhaliť skryté riziká a ukážu, ako si mozog vedie v porovnaní s bežnou populáciou rovnakeho veku a vzdelania.
Ako možno mozog trénovať
Mozog je neuveriteľne plastický orgán – znamená to, že sa dokáže prispôsobovať a tvoriť nové nervové spojenia počas celého života. Preto aj v dospelosti dokážeme učiť sa nové veci a zlepšovať pamäť.
Odborníci odporúčajú zaradiť do života činnosti, ktoré mozog primerane stimulujú:
- učenie sa nových zručností (napr. hra na hudobný nástroj, cudzí jazyk)
- čítanie a písanie
- logické hry, sudoku, šach alebo krížovky
- spoločenský kontakt a rozhovory
- digitálne aplikácie určené na tréning pamäti
Rovnako dôležitá je fyzická aktivita – pravidelný pohyb zlepšuje prekrvenie mozgu a podporuje rast nových nervových buniek. Významnú úlohu zohráva aj strava bohatá na omega-3 mastné kyseliny, antioxidanty, vitamíny skupiny B a kvalitný spánok, ktorý regeneruje mozgové bunky a upevňuje pamäťové stopy.
Kognitívna rehabilitácia – keď tréning nestačí
Ak sú poruchy výraznejšie, napríklad po mozgovej príhode, úraze alebo pri neurodegeneratívnych ochoreniach, odborníci využívajú kognitívnu rehabilitáciu. Ide o štruktúrovaný terapeutický proces, ktorý má za cieľ obnoviť alebo kompenzovať narušené funkcie.
Zahŕňa individuálne aj skupinové cvičenia a využíva metódy ako:
- pamäťové tréningy
- jazykové a rečové cvičenia
- nácvik orientácie, plánovania a riešenia úloh
- relaxačné techniky na zníženie stresu
Odborné výskumy potvrdzujú, že kognitívna rehabilitácia môže zlepšiť fungovanie mozgu nielen u pacientov s miernou kognitívnou poruchou, ale aj po úrazoch alebo cievnych príhodách.
Keď pamäť zlyháva – nie vždy ide o demenciu
Zhoršenie pamäti nemusí automaticky znamenať Alzheimerovu chorobu. Veľmi často ide o prechodné poruchy pozornosti spôsobené stresom, únavou, depresiou, úzkosťou či hormonálnymi zmenami.
„V praxi sa často stretávame so ženami v strednom veku, ktoré popisujú zhoršenú koncentráciu a pamäť,“ uvádzajú neuropsychológovia. „Tento jav, známy ako kognitívna hmla, sa môže objaviť počas menopauzy v dôsledku poklesu estrogénu.“
K tomu sa pridáva tlak modernej doby – vysoké pracovné tempo, multitasking, množstvo informácií a nedostatok spánku. Tieto faktory vedú k mentálnej únave, ktorú mnohí mylne považujú za známku demencie.
Prevencia a včasná diagnostika sú kľúčom
Na Slovensku sa ľudia môžu dať otestovať v:
- Poradniach pre poruchy pamäti pri fakultných a krajských nemocniciach
- neurologických a psychologických ambulanciách
- počas Dní pamäti, ktoré každoročne organizuje Slovenská Alzheimerova spoločnosť – testovanie je vtedy bezplatné
Odvaha zájsť na takéto vyšetrenie je dôležitá. Ženy sú v tomto smere otvorenejšie, kým muži majú tendenciu svoje ťažkosti bagatelizovať alebo skrývať. Práve včasná diagnostika však dokáže odhaliť problém skôr, ako sa rozvinie do vážnejšej formy.
Superseniori – dôkaz, že mozog sa dá udržať mladý
V posledných rokoch sa odborníci zaujímajú aj o tzv. super-agerov – seniorov vo veku 80 rokov a viac, ktorí si uchovávajú vynikajúce kognitívne schopnosti. Ich mozog má podľa výskumov hrubšiu mozgovú kôru v oblastiach zodpovedných za pamäť a sústredenie, čo je pravdepodobne výsledok celoživotnej mentálnej aktivity, spoločenských kontaktov a zdravej životosprávy.
Tieto zistenia dokazujú, že starnutie mozgu nie je nevyhnutne spojené s jeho úpadkom – naopak, mentálne aktívny život ho dokáže chrániť.
Kognitívne testy nepatria medzi nepríjemné vyšetrenia, ale medzi nástroje prevencie a sebapoznania. Pomáhajú pochopiť, ako náš mozog funguje, a ukazujú, čo môžeme zlepšiť.
Pravidelný pohyb, duševná aktivita, kvalitný spánok a správna výživa sú najlepšou ochranou pred úbytkom pamäti. Starostlivosť o mozog by mala byť rovnako samozrejmá ako starostlivosť o telo – pretože zdravý mozog znamená zdravý, plnohodnotný a spokojný život.
