Kedysi sa odstránenie nosných či krčných mandlí považovalo za jednoduchý a bežný zákrok. Dnes už však medicína vie, že radikálne odstránenie nie vždy prináša želaný výsledok, a preto sa prístup odborníkov výrazne zmenil.
Spomienka, na ktorú nezabudnem
Je rok 1974. Čakám v malej nemocničnej chodbičke spolu s ďalšími piatimi deťmi. Mám šesť rokov a hoci som najstaršia, strach cítim rovnako ako tí, ktorí nahlas plačú okolo mňa. Možno práve preto, že som ticho a snažím sa byť odvážna, ma lekári nechajú na úplný koniec.
Keď sa konečne ocitám na zákrokovej stoličke, sestrička ma pevne drží, starší doktor berie kliešte a prudko zatiahne. Neskutočná bolesť mnou prebehne ako elektrický prúd a celkom ma ochromí. Nie je to rýchle a jednoduché, ako mi sľubovali. Lekár dlho lomcuje, kým nakoniec oddelí nosnú mandľu, a tú krvácajúcu hmotu mi s pochvalou: „Aký obrovský kus!“ hodí do misky, ktorú si sama držím pod bradou. V tom okamihu viem, že tá odvážna dievčina asi nikdy nebudem.
Mandle: Nenahraditeľná ochrana alebo problém?
Je dôležité rozlišovať nosné a krčné mandle, pretože každá z nich má inú úlohu. Nosné mandle majú zásadnú funkciu pre imunitu len v detskom veku, zatiaľ čo krčné sú pre imunitný systém dôležité celý život.
Dnes už lekári pristupujú k odstraňovaniu nosných mandlí opatrnejšie a zásah odporúčajú iba v prípade závažných problémov, ako sú opakujúce sa infekcie uší, chronické zápaly horných ciest dýchacích či dlhodobé problémy s dýchaním. Dobrou správou však je, že nosné mandle, ktoré vydržia v tele až do školského veku, obvykle prestanú byť problémové, pretože postupne prirodzene zaniknú.
Krčné mandle: Nepostrádateľní strážcovia imunity
Krčné mandle sú úplne iný prípad. Sú to vlastne prvá obranná línia organizmu, ktorá zachytáva vírusy a baktérie vstupujúce do tela cez ústa a dýchacie cesty. Ich úloha je naozaj nenahraditeľná: identifikujú potenciálne patogény a spúšťajú obranné mechanizmy, ktoré infekciu zastavia už v jej počiatkoch.
Ešte pred pár desiatkami rokov však lekári odstraňovali krčné mandle takmer automaticky pri akejkoľvek chronickej chorobe, o ktorej nepoznali presný pôvod. Astma, bronchitída, reumatizmus, ba dokonca nočné pomočovanie – za všetko mohli podľa vtedajších predstáv práve mandle. Ak to nepomohlo, nasledujúcim krokom mohlo byť dokonca aj vytrhnutie zdravých zubov.
História plná bolesti
Zápaly mandlí a ich komplikácie prenasledovali ľudí odpradávna. Jeden z najznámejších historických prípadov je smrť Georgea Washingtona, prvého prezidenta USA, ktorý v roku 1799 zomrel na absces vyvolaný silnou angínou. Keď mu opuch zabránil dýchať, lekári sa namiesto navrhnutej tracheostómie rozhodli pre púšťanie žilou – čo sa mu stalo osudným.
Už v starovekej Ájurvéde existujú popisy prvých zákrokov na mandliach. Staroveký lekár Celsus z prvého storočia pred naším letopočtom napríklad opisoval, ako mandľu vytiahol prstom a odrezal skalpelom, pričom krvácanie zastavoval zmesou octu a mlieka. V stredoveku sa používali dokonca drastickejšie metódy ako podväzovanie mandlí špagátom či rôzne škrtidlá. Neskôr vznikli špeciálne nástroje – tonzilotómy a háky – ktoré operáciu zjednodušili, hoci bolesť a trauma ostávali rovnaké.
Až zavedenie anestézie zmenilo tento desivý obraz a odstránenie mandlí sa stalo masovou záležitosťou, ktorá však nebola pre každého ľahko stráviteľná.
Odstránenie mandlí má aj tienisté stránky
V súčasnosti však počet tonzilektómií výrazne klesá. Napríklad v Spojených štátoch sa z takmer 1,5 milióna operácií v roku 1959 dostali na približne 250-tisíc ročne. Veľká Británia zaznamenala v posledných dvadsiatich rokoch pokles týchto operácií o viac ako polovicu.
K tomuto trendu prispeli nielen antibiotiká, ale aj nové vedecké poznatky. Nedávna štúdia Melbournskej univerzity napríklad ukázala, že ľudia, ktorým boli mandle odstránené v detstve, majú takmer trojnásobne vyššie riziko vzniku astmy, častejšie trpia chronickými ochoreniami pľúc či zápalmi.
Mandle sú viac, než sa zdá
Imunitná funkcia mandlí spočíva najmä vo výrobe dôležitých protilátok a bielych krviniek, ktoré chránia naše telo pred infekciami. Chronické problémy s mandľami však často vyvolávajú faktory, ktoré dokážeme ovplyvniť sami: fajčenie, zanedbaná ústna hygiena či rôzne potravinové intolerancie.
Alternatívne prístupy, ako napríklad tradičná čínska medicína, navyše pripomínajú, že mandle a krk sú aj symbolicky spojené s našou schopnosťou komunikovať. Neschopnosť otvorene vyjadrovať svoje pocity, potreby a názory môže teda podľa tejto filozofie viesť k chronickým problémom v oblasti hrdla a mandlí.
Preto, než sa rozhodnete pre radikálne riešenie, zvážte všetky možnosti. Medicína pokročila dostatočne na to, aby nám ukázala, že menej invazívna cesta je často tá správna. Vaše telo vám za to v budúcnosti určite poďakuje.
