V slovenských i českých lesoch sa ešte stále ukrýva jeden poklad prírody, ktorý je mnohým úplne neznámy. Ide o nenápadný strom – jarabina oskorušová, známa aj ako oskoruša. Jej plody sú nielen chutné, ale majú arómu pripomínajúcu luxusný marcipán. Hoci je dnes skôr raritou, čoraz viac záhradkárov a nadšencov objavuje jej potenciál. Tento zabudnutý strom sa pomaly, ale isto vracia na výslnie – a právom!
Oskoruša nie je len ďalší druh jarabiny
Väčšina ľudí pozná bežnú jarabinu, ktorej trpké červené plody slúžia skôr vtáctvu než ľuďom. Oskoruša je však iná liga. Jej plody dozrievajú v lete, zvyčajne v júli a auguste, a získavajú nádherné žltočervené sfarbenie, ktoré už na prvý pohľad prezrádza, že nejde o obyčajné ovocie. Ich chuť sa s postupným dozrievaním mení, a keď sa nechajú dostatočne odležať, získajú nezameniteľnú sladkú chuť s mandľovým nádychom.
Tajomstvo marcipánovej vône? Odpoveď nájdeme v chémii
Zaujíma vás, prečo oskoruša pripomína práve marcipán? Môže za to prítomnosť špecifických organických kyselín, ktoré sa prirodzene nachádzajú aj v mandliach. Práve tieto látky dodávajú ovociu tú jedinečnú arómu, ktorá mnohých prekvapí.
A je tu ešte jedna zaujímavosť – čím dlhšie plody po zbere skladujete, tým sú chutnejšie. Naši predkovia ich nechávali odležať v sene až do zimy, čím získali nielen mäkkosť, ale aj charakteristickú sladkosť a vôňu, ktorá dokáže v momente navodiť sviatočnú atmosféru.
Čo všetko sa dá z oskoruše pripraviť?
Kedysi sa oskoruša považovala za skutočný poklad prírody. Jej drevo bolo mimoriadne tvrdé a odolné – dokonca tvrdšie než dubové. Práve preto si vyslúžilo prezývku „domáce železo“. Vyrábali sa z neho rôzne náradia – napríklad sekery či kladivá pre kováčov.
No skutočným skvostom boli plody. Tie sa spracúvali na džemy, sušili, mleli na múku – a dokonca sa z nich vyrábala aj brandy, ktorá bola v niektorých regiónoch cennejšia než koňak. Tradovalo sa, že litra oskorušového likéru mala v minulosti hodnotu celého týždenného platu. Ide o nápoj, ktorý mal vysoký obsah cukru aj alkoholu, a jeho chuť vraj bola výnimočná.
Vedeli ste, že v čase vojny a neúrody sa sušené oskoruše mleli na múku? Pridávali sa do chleba, ktorému dodali horkastú príchuť, ale aj množstvo výživných látok. V niektorých dedinách v Podkrkonoší údajne tento tradičný chlieb pečú dodnes.
Prečo sa oplatí oskorušu pestovať aj dnes?
Záujem o pestovanie oskoruší sa v posledných rokoch zvyšuje. Strom je síce pomalšie rastúci, no jeho životnosť môže presiahnuť aj 300 rokov. Navyše, odmení vás nielen krásnym vzhľadom, ale aj praktickým využitím – od ovocia cez drevo až po tradíciu.
Dôvody, prečo si oskorušu zamilujete:
- Najtvrdšie domáce drevo: Z jedného stromu si môžete vyrobiť nábytok, ktorý prežije aj niekoľko generácií.
- Neodolateľná aróma zadarmo: Kým marcipán v obchode stojí nemalé peniaze, plody oskoruše vám túto chuť ponúknu priamo zo stromu.
- Historický poklad: Oskorušu poznali už starí Kelti, ktorí si jej vlastnosti veľmi cenili.
- Vzácna ako drahokam: Divoko rastúcu oskorušu nájsť v lese je dnes skutočne rarita.
- Časom zreje ako víno: Hoci sú plody po zbere tvrdé a kyslé, po pár týždňoch odležania sa menia na sladký dezert.
Kde nájsť oskorušu?
Vo voľnej prírode sa oskoruša dnes vyskytuje len v niektorých regiónoch Slovenska a Česka, najmä na teplejších a slnečných svahoch. Vhodné podmienky na jej rast sú v Karpatoch, Záhorí, južnom Slovensku či v Moravskom Slovácku. Niektoré obce a nadšenci dokonca zakladajú oskorušové sady, kde pestujú staré odrody a šíria povedomie o tomto jedinečnom druhu.
