Chôdza patrí medzi najprirodzenejšie a najdostupnejšie formy pohybu. Dlhodobo sa považuje za jednu z najzdravších aktivít, ktorú zvládne takmer každý – bez špeciálneho vybavenia či členstva vo fitnescentre. V posledných rokoch sa však odborníci čoraz viac zameriavajú nielen na počet krokov, ale aj na spôsob, akým chôdzu vykonávame.
Výhody dlhých prechádzok
Najnovšie výskumy naznačujú, že súvislá chôdza trvajúca aspoň niekoľko minút môže mať pre zdravie srdca väčší význam než rovnaký počet krokov rozdelených do veľmi krátkych úsekov.
10 000 krokov nie je vedecká norma
Často opakovaný cieľ 10 000 krokov denne nevznikol na základe medicínskeho výskumu. Pochádza z marketingovej kampane japonského krokomeru zo 60. rokov minulého storočia. Hoci viac pohybu je vo všeobecnosti prospešné, toto konkrétne číslo samo o sebe nepredstavuje hranicu zdravia ani choroby.
Odborníci dnes zdôrazňujú, že omnoho dôležitejšie než presné číslo je:
- pravidelnosť pohybu
- dostatočná dĺžka aktivity
- a jej intenzita primeraná veku a zdravotnému stavu
Čo presne ukázala veľká štúdia
Výskum sledoval viac ako 30 000 dospelých vo veku 40 až 79 rokov vo Veľkej Británii, ktorí denne urobili menej než 8 000 krokov. Účastníci nosili krokomery počas jedného týždňa a vedci zaznamenávali, ako dlho trvali ich najdlhšie súvislé úseky chôdze.
Na základe toho boli rozdelení do skupín podľa dĺžky chôdze bez prerušenia – od veľmi krátkych úsekov až po prechádzky trvajúce 15 minút a viac. Následne vedci sledovali ich zdravotný stav počas približne ôsmich rokov.
Výsledky bez prikrášľovania
Ľudia, ktorí mali počas dňa aspoň jeden dlhší súvislý úsek chôdze (približne 10–15 minút), mali:
- nižšie riziko úmrtia z akýchkoľvek príčin
- nižšie riziko srdcovo-cievnych ochorení
v porovnaní s tými, ktorí sa pohybovali výlučne v krátkych, prerušovaných intervaloch.
Dôležité je však zdôrazniť, že ide o pozorovaciu štúdiu. To znamená, že ukazuje súvislosť, nie priamu príčinu. Nedá sa teda s istotou tvrdiť, že práve dlhšia chôdza bola jediným dôvodom lepšieho zdravia. Vedci sa síce snažili zohľadniť faktory ako fajčenie, obezitu či cholesterol, no úplne vylúčiť vplyv iných okolností nie je možné.
Neznamená to, že krátka chôdza je zbytočná
Jedným z častých nedorozumení je predstava, že krátke prechádzky „neplatia“. To nie je pravda. Každý pohyb sa počíta a aj krátke presuny počas dňa majú pozitívny vplyv na metabolizmus, hladinu cukru v krvi či psychickú pohodu.
Štúdia však naznačuje, že ak je to možné, je výhodné zaradiť si aspoň jeden súvislý úsek chôdze, pri ktorom sa mierne zvýši tep a dýchanie – napríklad svižná prechádzka bez častého zastavovania.
Čo odporúčajú zdravotnícke autority
Oficiálne odporúčania sa nemenia. Britská Národná zdravotná služba (NHS) aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúčajú:
- minimálne 150 minút stredne intenzívnej aktivity týždenne, napríklad svižnej chôdze
- ideálne rozloženej do viacerých dní
U ľudí nad 65 rokov sa zdôrazňuje každodenný pohyb, aj keď ide len o ľahšiu aktivitu v domácnosti či krátku prechádzku.
Realistický záver
Výskum teda nehovorí, že jedna prechádzka „nahradí“ všetok pohyb ani že krátke chôdze sú zbytočné. Ukazuje však, že spôsob, akým sa hýbeme, môže byť rovnako dôležitý ako samotný počet krokov.
Ak si počas dňa dokážete vyhradiť aspoň 10–15 minút na súvislú chôdzu primeraným tempom, môže to byť jednoduchý a realistický krok k lepšiemu zdraviu – najmä pre ľudí, ktorí sa inak hýbu len málo.
