Dlhé roky sme počúvali, že káva zvyšuje krvný tlak, lepok ničí trávenie a mlieko zahlieňuje. Dnes však už vieme, že väčšina týchto tvrdení nemá vedecký základ. Moderné štúdie prepisujú to, čomu sa verilo celé desaťročia, a výživoví odborníci konečne uvádzajú veci na pravú mieru.
Koľkokrát denne treba jesť?
Jedným z najrozšírenejších mýtov je presvedčenie, že aby človek schudol alebo si udržal stabilnú hladinu cukru v krvi, musí jesť päťkrát denne. Pravda je však jednoduchšia – optimálny počet jedál je individuálny.
Podľa odporúčaní nutričných odborníkov, sa väčšine ľudí osvedčí 3 až 5 jedál denne, no niektorí sa cítia dobre aj pri dvoch či siedmich menších porciách.
Z výskumov vyplýva, že častejšie jedenie nezvyšuje energetický výdaj ani nevedie k rýchlejšiemu metabolizmu. Dôležité je celkové množstvo energie prijatej za deň a kvalita potravín.
Najzdravší jedálniček je taký, ktorý obsahuje dostatok bielkovín, komplexných sacharidov, zdravých tukov, vitamínov a minerálov – bez ohľadu na to, či sa jedlo rozdelí na tri alebo päť porcií.
Káva a zdravie: pravda bez mýtov
Káva patrí medzi najviac skúmané potraviny sveta a jej povesť sa v posledných rokoch výrazne zlepšila. Dnešné dôkazy ukazujú, že primeraná konzumácia kávy nie je zdraviu škodlivá.
Podľa štúdií Európskej kardiologickej spoločnosti a Harvard Medical School káva nezvyšuje dlhodobo krvný tlak a môže dokonca znižovať riziko srdcovocievnych ochorení. Bežná denná dávka 2 až 4 šálky kávy je bezpečná pre väčšinu zdravých dospelých.
Kofeín síce dočasne zrýchľuje tep a môže oddialiť únavu, no nevytvára klasickú závislosť, pretože nestimuluje rovnaké mozgové mechanizmy ako drogy alebo alkohol.
Jednotlivci s úzkosťou, nespavosťou či citlivosťou na kofeín by mali príjem obmedziť – no tvrdenie, že káva „škodí srdcu“, už v súčasnej vede neplatí.
Mlieko a zahlieňovanie: mýtus, ktorý pretrváva
Tvrdenie, že mlieko zahlieňuje dýchacie cesty, bolo mnohokrát vedecky testované – a nikdy sa nepotvrdilo. Ide len o subjektívny pocit hustoty v ústach po vypití mlieka, nie o reálne zvýšenie tvorby hlienu v dýchacom systéme.
Mlieko je naopak výživovo hodnotná potravina. Obsahuje:
- bielkoviny so všetkými esenciálnymi aminokyselinami
- mliečny tuk ako zdroj energie a vitamínov rozpustných v tukoch
- vápnik, fosfor, draslík, jód a selén
- a vitamíny A, B2, B12 a kyselinu pantoténovú
Tieto látky sú dôležité pre zdravé kosti, nervový systém, metabolizmus aj imunitu.
Samozrejme, nie každý znáša mlieko rovnako dobre. Ľudia s intoleranciou laktózy môžu mať po jeho konzumácii tráviace ťažkosti, preto by mali uprednostniť bezlaktózové alternatívy. Ale pre väčšinu populácie je mlieko úplne bezpečné a prospešné.
Lepok a bezlepková móda
V posledných rokoch sa lepok stal jedným z najväčších strašiakov výživy. Vznikol dojem, že ak človek prestane jesť pečivo, automaticky sa stane zdravším. Odborníci však upozorňujú, že bezlepková diéta nie je potrebná pre zdravých ľudí.
Lepok je prirodzenou súčasťou obilnín, ako sú pšenica, jačmeň či raž, ktoré zároveň obsahujú vlákninu, minerály a vitamíny skupiny B. Tieto živiny sú dôležité pre správne trávenie, imunitu a nervový systém.
Výnimkou sú osoby s celiakiou, u ktorých lepok spúšťa autoimunitnú reakciu tenkého čreva, čo vedie k únave, chudnutiu a nedostatku živín. Existuje aj tzv. neceliakálna citlivosť na lepok, ktorá spôsobuje podobné príznaky, no bez poškodenia črevnej sliznice.
Ak však človek nemá diagnostikovaný problém, vyhýbanie sa lepku neprináša žiadny zdravotný benefit – a môže viesť k zníženému príjmu dôležitých živín.
Záver: Rozum pred mýtmi
Zdravá výživa nestojí na zákaze potravín, ale na rovnováhe, rozmanitosti a miernosti.
Káva, mlieko aj lepok majú v strave svoje miesto – dôležité je poznať vlastné telo a nenechať sa ovplyvniť módnymi trendmi či neoverenými tvrdeniami z internetu.
Najlepším receptom na zdravie je rozumný prístup k jedlu, pravidelný pohyb a dostatok spánku – nie slepé nasledovanie výživových mýtov.
