Po štyridsiatom roku života sa u mnohých ľudí objavujú zmeny, ktoré si spočiatku nemusia spájať so zdravím mozgu. Horšia kvalita spánku, časté nočné budenie či postupne rastúce hodnoty krvného tlaku sa často berú ako bežná súčasť starnutia. Súčasné vedecké poznatky však ukazujú, že tieto faktory môžu mať širší význam, než sa donedávna predpokladalo.
Odborný výskum poukazuje najmä na to, že dlhodobo zvýšený krvný tlak a chronicky nekvalitný spánok patria medzi rizikové faktory, ktoré môžu súvisieť so zhoršovaním pamäti a ďalších kognitívnych funkcií v neskoršom veku. Neznamená to však, že by tieto problémy automaticky viedli k demencii.
Spánok v strednom veku a jeho súvislosť so stavom mozgu
Dlhodobé sledovania populácie ukazujú, že ľudia v strednom veku, ktorí majú chronické problémy so spánkom, dosahujú v priemere horšie výsledky v testoch pamäti, koncentrácie a rýchlosti spracovania informácií. Zobrazovacie vyšetrenia mozgu u týchto osôb častejšie poukazujú na zmeny, ktoré sa zvyknú objavovať s pribúdajúcim vekom.
Vedci však opakovane zdôrazňujú, že ide o štatistické súvislosti, nie o dôkaz priamej príčiny. Zhoršený spánok môže byť jedným z viacerých faktorov, ktoré spolu vytvárajú vyššie riziko kognitívneho úpadku, no môže byť aj jeho skorým sprievodným prejavom.
Vysoký krvný tlak ako dlhodobý záťažový faktor
Vysoký krvný tlak je dlhodobo považovaný za významný rizikový faktor pre cievny systém mozgu. Pri dlhodobom pôsobení môže poškodzovať drobné mozgové cievy, zhoršovať prekrvenie mozgového tkaniva a zvyšovať pravdepodobnosť cievnych komplikácií.
Niektoré výskumy naznačujú, že u ľudí s dlhodobo zle kontrolovaným tlakom sa častejšie objavuje aj mierne zhoršovanie kognitívnych schopností. To však neznamená, že vysoký tlak sám o sebe spôsobuje demenciu – ide o jeden z viacerých faktorov, ktoré sa navzájom ovplyvňujú.
Prečo je spánok dôležitý pre regeneráciu mozgu
Počas spánku prebiehajú v mozgu regeneračné procesy, ktoré sú dôležité pre jeho dlhodobú funkciu. Výskum naznačuje, že najmä hlboké fázy spánku podporujú prirodzené mechanizmy, ktorými sa z mozgu odstraňujú odpadové látky vznikajúce počas dňa.
Hoci presný význam týchto procesov u ľudí sa stále skúma, panuje odborná zhoda v tom, že kvalitný spánok je nevyhnutný pre správnu činnosť nervovej sústavy. Zatiaľ však neexistuje jednoznačný dôkaz, že porucha týchto mechanizmov priamo vedie k vzniku neurodegeneratívnych ochorení.
Keď sa spánok a vysoký tlak stretávajú
Niektoré pozorovania naznačujú, že krátky alebo nekvalitný spánok môže mať výraznejší negatívny vplyv na mozog u ľudí s vysokým krvným tlakom než u tých, ktorí majú tlak v normálnych hodnotách. Opäť ide o súvislosť, nie o potvrdený príčinný vzťah.
Závery výskumu naznačujú, že kombinácia viacerých rizikových faktorov – ako sú hypertenzia, dlhodobý stres, nedostatok pohybu a problémy so spánkom – môže zvyšovať pravdepodobnosť kognitívnych ťažkostí v neskoršom veku.
Čo má podľa dnešnej vedy zmysel robiť
Na základe dostupných dôkazov sa odborníci zhodujú v niekoľkých základných odporúčaniach:
- pravidelná kontrola a liečba vysokého krvného tlaku má význam aj z hľadiska zdravia mozgu
- dostatočný a kvalitný spánok (zvyčajne 7 až 8 hodín denne) podporuje dlhodobú mentálnu výkonnosť
- úprava životného štýlu môže priaznivo ovplyvniť viacero rizikových faktorov naraz
Zatiaľ síce neexistuje spoľahlivý spôsob, ako úplne zabrániť vzniku demencie, no dlhodobá starostlivosť o spánok a krvný tlak patrí medzi kroky, ktoré majú oporu v súčasných vedeckých poznatkoch.
Problémy so spánkom alebo vyšší krvný tlak po štyridsiatke netreba podceňovať, no ani dramatizovať. Nejde o istý predzvesť vážneho ochorenia, ale o signál, že sa oplatí venovať zdraviu väčšiu pozornosť. Dnešná veda jasne ukazuje, že starostlivosť o spánok a krvný tlak môže mať dlhodobý prínos nielen pre srdce, ale aj pre mozog.
