Detstvo a dospievanie v 60. a 70. rokoch minulého storočia vyzeralo úplne inak než dnes. Bolo obdobím, kedy sa životné skúsenosti zbierali najmä formou pokusu a omylu. Každý si na vlastnej koži vyskúšal rôzne situácie a mal dostatok času na zamyslenie sa nad tým, čo zažil. Bola to éra plná autentických zážitkov, nezabudnuteľných momentov a lekcií, ktoré dnešné deti už len ťažko pochopia.
Vzácne lekcie z minulosti, ktoré sa dnes takmer stratili
Každý, kto prežil svoje detstvo či mladosť práve v tomto období, vie, že život bol neporovnateľne iný. Ľudia si osvojili múdrosti, ktoré pôsobia výnimočne a vzácne dokonca aj dnes, hoci vývoj sveta nezadržateľne napreduje. Dnešné deti však tieto životné lekcie už vôbec nepoznajú, alebo im dokonca prídu zvláštne či zastarané.
Trpezlivosť bola na prvom mieste
Jednou z najvýraznejších lekcií detí vyrastajúcich v 60. a 70. rokoch bola práve trpezlivosť. Bez mobilných telefónov a internetu nebolo vôbec jednoduché získať potrebné informácie alebo správy od blízkych. Ak ste od niekoho čakali list alebo dôležitú správu, pokojne ste mohli čakať aj niekoľko dní či týždňov. Vtedajší svet neponúkal takú okamžitú komunikáciu, akú dnes považujeme za samozrejmosť.
Dokonca aj nakupovanie vyžadovalo veľkú dávku trpezlivosti. Obchody nemali obrovské množstvo rozmanitého tovaru, ako sme zvyknutí dnes. Kúpiť si niečo, po čom sme túžili, bola často otázka niekoľkých dní alebo týždňov čakania. Trpezlivosť tak nebola výhodou, ale doslova nevyhnutnosťou každodenného života.
Ručne písané listy boli ako poklad
V minulosti bola hlavnou formou diaľkovej komunikácie korešpondencia. Listy písané ručne predstavovali veľmi osobný spôsob vyjadrenia pocitov, myšlienok či túžob. Nezáležalo na tom, či išlo o ľúbostné vyznanie, správy medzi priateľmi alebo detské listy rodičom z táborov či výletov. Keď niekto dostal list, bol to dôkaz, že mu na ňom záleží a že si niekto našiel čas mu napísať niečo osobné a poslať to cez pol republiky.
Ručne písané listy boli cenné už vtedy, dnes sú však úplne vzácne. Takúto formu komunikácie dnešné deti prakticky vôbec nepoznajú, pretože ju nahradili krátke SMS správy, emotikony a správy na sociálnych sieťach.
Hranie vonku bolo samozrejmosťou
Deti, ktoré vyrastali v tomto období, trávili množstvo svojho času vonku na uliciach, lúkach a v lesoch. Neexistovali počítačové hry, tablety ani sociálne siete. Komunita susedov, spolužiakov či kamarátov zo susedstva bola neodmysliteľnou súčasťou každodenného života. Deti si vytvárali pevné a dlhotrvajúce priateľstvá práve vďaka spoločným zážitkom a dobrodružstvám pod holým nebom.
Dnešné deti sa, žiaľ, často ani nepohnú z domu. Ich čas vypĺňa virtuálny svet, sociálne siete, seriály a videohry. Živý kontakt a autentické zážitky zo skutočného sveta sú pre ne čoraz menej príťažlivé. Deti zo 60. a 70. rokov sa preto lepšie poznali a mali medzi sebou oveľa bližšie vzťahy.
Vážiť si veci a opravovať ich namiesto vyhadzovania
Ďalšou dôležitou lekciou, ktorú dnešné deti takmer nepoznajú, bolo opravovať veci a hneď ich nevyhadzovať. Vlastniť čokoľvek nebolo v minulosti samozrejmé. Keď sa na oblečení objavila diera, zašila sa. Pokazená hračka sa opravila. Veci sa zachraňovali, nie vyhadzovali.
Dnešné deti žijú v úplne inom svete. Ak sa im oblečenie roztrhne, zvyčajne ho vyhodia a rýchlo kúpia nové. Neučia sa hodnote vecí, pretože všetkého je dostatok a ľahko dostupné. Deti vyrastajúce v minulosti sa preto oveľa viac naučili vážiť si to, čo mali.
Priateľstvo a rozhovory mali úplne iný význam
Osobné rozhovory boli kedysi jediným spôsobom, ako druhým odovzdať svoje pocity, zážitky alebo problémy. Nebolo možné dostať správu a ignorovať ju niekoľko dní. Priateľstvo bolo založené na skutočnom záujme a bezprostrednom kontakte. Ľudia sa poznali dôkladne, pretože si skutočne načúvali.
Dnes už je bežné odpovedať na správy kedykoľvek a komunikovať cez technológie, no práve kvôli tomu sa stráca hlboký a osobný rozmer priateľstiev.
Spojenie s prírodou bolo nevyhnutné
Vyrastať bez internetu znamenalo oveľa viac času stráveného v prírode. Deti boli aktívne, behali, hrali futbal, stavali bunkre a vymýšľali si vlastné hry. Ich predstavivosť pracovala naplno. Dnes je to naopak: mnohé deti sedia celý deň doma pred obrazovkou a strácajú schopnosť užívať si voľný čas prirodzeným spôsobom.
Dnešná generácia detí tak prichádza o lekcie, ktoré formovali životy tých, ktorí vyrastali pred pár desaťročiami. Lekcie, ktoré z nich robili odolnejších, kreatívnejších a citlivejších ľudí, schopných žiť skutočný, a nie virtuálny život.
