Len málo jedál má na Slovensku také pevné miesto ako vyprážaný syr – ľudovo jednoducho „syr“. Na tanieri ho nájdete vo väčšine reštaurácií, v jedálňach, ba dokonca aj v moderných bistrách. Jedlo, ktoré pôsobí na prvý pohľad obyčajne, má v skutočnosti bohatú históriu a pre mnohých sa stalo symbolom detstva i školských čias.
Francúzske korene, slovenská cesta
Myšlienka obaľovať a vyprážať syr nevznikla priamo u nás. V 18. a 19. storočí sa podobné recepty objavovali vo Francúzsku, kde sa používali drahšie syry ako camembert či gruyère. Takéto jedlo bolo určené pre šľachtu a podávalo sa s vínom či jemnými omáčkami.
Do strednej Európy sa tento spôsob prípravy dostal cez Rakúsko-Uhorsko. Kým vo Viedni sa experimentovalo s luxusnejšími syrmi, na Slovensku sa využíval najmä eidam – bol lacnejší, dostupný a vydržal aj dlhšie skladovanie. Tak sa zo šľachtickej lahôdky stalo jednoduché, no sýte jedlo pre bežných ľudí.
Zlaté časy „syra“ v socializme
Najväčší rozmach vyprážaný syr zažil v 70. a 80. rokoch minulého storočia. V školských jedálňach, na internátoch aj v závodných kuchyniach bol stálicou. Eidam sa dal kúpiť takmer všade a jeho príprava bola jednoduchá – obaľovanie v múke, vajíčku a strúhanke sa stalo rutinou.
Na Slovensku si bez neho mnohí nevedia predstaviť ani dovolenku v Tatrách či návštevu klasickej „hôrnej“ reštaurácie. Kombinácia syra s hranolkami a tatárskou omáčkou bola povinnou jazdou a pre mnohé rodiny aj víkendovým jedlom v reštaurácii.
Prečo je vyprážaný syr fenoménom najmä u nás
V iných krajinách síce nájdeme podobné jedlá – Taliani vyprážajú mozzarellu, Rakúšania hermelín – no nikde sa z toho nestala taká masová záležitosť ako na Slovensku a v Česku. Práve preto zostáva pre turistov veľkým prekvapením. Pre cudzincov je nezvyčajné dostať na tanieri veľký kus syra namiesto mäsa. Neraz si ho fotia ako kuriozitu a so záujmom skúšajú, či im toto sýte jedlo zachutí.
Národná špecialita bez oficiálnej pečiatky
Slovensko má viacero chránených potravín zapísaných v Európskej únii – od bryndze cez parenicu až po skalický trdelník. Vyprážaný syr sa medzi ne nikdy nedostal. Dôvod je jednoduchý: nejde o jedlo s jednoznačným pôvodom, keďže jeho varianty existujú v celej Európe. Napriek tomu u nás zakorenil tak hlboko, že ho mnohí považujú za súčasť národnej identity.
Moderné podoby obľúbeného jedla
V súčasnosti, keď sa viac hovorí o zdravej strave, sa objavujú aj nové verzie „syríka“. Niektorí kuchári ho pečú v rúre namiesto vyprážania, používajú kvalitnejšie oleje či vytvárajú bezlepkové obaly. Objavujú sa aj kombinácie s inými syrmi – oštiepok, parenica alebo dokonca niva.
Reštaurácie ho skúšajú podávať s domácimi dipmi či šalátom, aby jedlo pôsobilo ľahšie a modernejšie. No klasická verzia s hranolkami a tatarkou stále vyhráva – lebo nostalgická chuť detstva a spomienky na „jedáleň“ sa jednoducho nedajú nahradiť.
Syr, ktorý prežil režimy aj módu
Vyprážaný syr je viac než len jedlo. Je to kus slovenskej kultúry, ktorý prežil zmeny režimov, politických nálad aj módnych vĺn v gastronómii. Aj keď sa dnes stále viac hovorí o ľahších a zdravších alternatívach, je isté, že tento fenomén len tak nezmizne.
Pre Slovákov bude navždy spojený s jednoduchou radosťou – či už na dovolenke v horách, v školských spomienkach alebo pri rýchlom obede v reštaurácii.
A teraz otázka pre teba: patrí vyprážaný syr aj podľa teba k slovenským jedlám, ktoré by si zaslúžili oficiálny status národnej špeciality?
