Hoci prichádzajúce leto dáva zabudnúť na nedávne starosti spojené s drahými energiami a nedostatkom plynu, experti už dnes upozorňujú na možné komplikácie, ktoré by mohli nastať v druhej polovici roka 2025. Aj keď sa situácia v porovnaní s predošlými rokmi čiastočne stabilizovala, vyhrávané zďaleka nemáme. Odborníci varujú, že Európa by mohla čeliť opätovným problémom s dodávkami plynu, ktoré sa môžu prejaviť už počas jesenných mesiacov.
Situácia na trhu stále nie je istá
Hlavným dôvodom neistoty sú nevyspytateľné geopolitické vzťahy, ktoré už v minulosti výrazne ovplyvnili európsky energetický trh. Ruské dodávky plynu, ktoré boli pred vojnou na Ukrajine považované za stabilné, sú dnes výrazne obmedzené a návrat k pôvodným objemom je prakticky vylúčený. Súčasné alternatívne zdroje síce dokázali situáciu čiastočne kompenzovať, no odborníci upozorňujú, že stabilita dodávok ani naďalej nie je garantovaná.
Európske zásobníky plynu sú momentálne v relatívne dobrom stave, no pretrvávajú obavy, že pri prudších výkyvoch počasia či politických krízach nemusia zásoby stačiť. Rizikom sú najmä nepredvídateľné výkyvy cien a obmedzenia dodávok z nových zdrojov, ako sú dodávky LNG (skvapalneného zemného plynu), ktoré sú závislé od globálneho trhu.
Opatrenia z minulých rokov opäť v hre
Ak sa situácia skutočne zhorší, prvé opatrenia by mohli zasiahnuť najmä podniky z oblasti služieb, ako sú aquaparky, wellness centrá či kúpaliská, ktoré patria medzi energeticky náročné zariadenia. Úrady opätovne zvažujú zavedenie určitých obmedzení na vykurovanie a ohrev teplej vody, podobne ako tomu bolo pred tromi rokmi.
Predbežné návrhy hovoria o možnom obmedzení dodávok teplej vody v určitých denných hodinách – napríklad v skorých ranných a večerných hodinách, čím by sa výrazne obmedzila energetická náročnosť. Aj takéto opatrenie, ktoré bolo v niektorých krajinách zavedené v období najväčšej plynových krízy, sa znovu dostáva na stôl.
Kúrenie na nižšie teploty opäť aktuálnou témou?
Diskutuje sa tiež o možnom zavedení teplotných limitov na vykurovanie vo verejných budovách aj domácnostiach. V minulosti sa objavili odporúčania Európskej komisie vykurovať verejné budovy a kancelárie maximálne na 19 °C. Táto téma je opäť aktuálna, keďže práve zníženie teploty o jeden či dva stupne môže významne ovplyvniť celkovú spotrebu plynu v krajine.
Napríklad nemecká spoločnosť už predtým v obdobnej situácii zaviedla nočné vykurovanie iba na úroveň 17 stupňov. Dôvodom bolo nielen šetrenie energie, ale aj zdravotné benefity, keďže odborníci odporúčajú na kvalitnejší spánok práve nižšiu teplotu v miestnostiach.
Domácnosti si opäť budú musieť utiahnuť opasky
Pre domácnosti to znamená najmä nutnosť prispôsobiť sa úspornejším podmienkam. Komfort, na ktorý sme si možno počas minulých rokov opäť rýchlo zvykli – teda teploty v izbách okolo 22–23 °C – by mohol byť opäť minulosťou. Bude potrebné znovu siahnuť po hrubších odevoch, dekách a prikrývkach, pretože každý stupeň navyše znamená výrazný nárast spotreby energií.
Ďalším úsporným opatrením, ktoré sa môže opäť vrátiť do našich každodenných životov, sú kratšie, vlažné sprchy namiesto dlhého pobytu v horúcej vani. Krátka sprcha je pritom podľa dermatológov dokonca zdravšia, nakoľko nevysušuje pokožku a pomáha lepšie regenerovať telo.
Predpokladané dopady a prípadné výhody
Aj keď situácia vyzerá zatiaľ relatívne pokojne, je dôležité myslieť dopredu a byť pripravení. Úsporné opatrenia by nemali byť vnímané iba ako nutné zlo. Viacerí odborníci poukazujú na fakt, že šetrenie energiami prináša okrem finančnej úľavy aj ďalšie výhody – napríklad lepšiu kvalitu spánku, zdravšie prostredie v domácnostiach, nižšiu ekologickú záťaž a zároveň zníženie závislosti na neistých zdrojoch energií.
Bez ohľadu na to, či k novej plynové kríze reálne príde, odborníci odporúčajú už dnes začať myslieť na opatrenia, ktoré nám môžu pomôcť lepšie zvládnuť prípadné energetické výkyvy. Koniec koncov, schopnosť prispôsobiť sa novým podmienkam je najlepšou ochranou pred nečakanými krízami, ktoré sa môžu objaviť v budúcnosti.
