Možno tú situáciu dôverne poznáte: celý deň sa ponáhľate, máte množstvo povinností, rodina, práca, nákupy, upratovanie… Až večer sa konečne dostaví pokoj, chvíľa len pre vás, ktorú si chcete čo najviac predĺžiť. Lenže pozor – táto príjemná nočná voľnosť má podľa vedcov svoju skrytú a veľmi nebezpečnú stránku. Nedávny vedecký výskum totiž dokázal, že čím neskôr človek pravidelne ide do postele, tým viac stúpa pravdepodobnosť, že ho postihnú úzkosti, depresie alebo ďalšie duševné ťažkosti.
Nočné hodiny ako falošná sloboda
Je bežné, že mnoho z nás sa večer drží hore nie kvôli práci či povinnostiam, ale práve preto, že je to jediný čas dňa, keď môžeme byť sami so sebou. „Ešte rýchlo sprcha, niečo malé na zahryznutie a jeden diel obľúbeného seriálu…“ hovoríme si často. Lenže hodiny neúprosne bežia a zrazu je už dávno po polnoci. Možno sa upokojujeme predstavou, že cez víkend spánkový deficit vykompenzujeme, ale realita je iná.
Štúdia kalifornských vedcov zo Stanfordovej univerzity, ktorá sledovala takmer 75-tisíc dospelých ľudí, prišla s jasným záverom: časté a pravidelné ponocovanie je jednoznačne spojené s vyšším rizikom vzniku psychických problémov – a to aj u ľudí, ktorí sú od prírody „nočné typy“. Či už patríte medzi tých, ktorí večer cítia kreatívny príval energie, alebo ste prirodzene ranné vtáča, platí, že váš mozog trpí, ak nedostane dostatok nočného odpočinku.
Kedy je vlastne už „neskoro“?
Vedci sa vo výskume nesústredili iba na preferovaný čas zaspávania, ale predovšetkým na reálnu dobu, kedy človek skutočne zaľahne do postele. Ukázalo sa, že najvýraznejšie psychické problémy mali tí, ktorí pravidelne zaspávali až hlboko v noci. Kritická hranica, ktorú štúdia jasne definuje, je jedna hodina ráno. Ak si ľudia pravidelne chodia ľahnúť ešte neskôr, riziko, že sa u nich prejavia duševné poruchy, sa zvyšuje dokonca až o 40 percent!
Paradoxne sa pritom ukázalo, že aj vyložení „noční ľudia“, ktorí sa rozhodli zmeniť svoje návyky a posunúť svoj režim o niečo skôr, mali napokon lepšie výsledky v oblasti duševného zdravia než tí, ktorí zotrvali vo svojom tradičnom nočnom režime.
Prečo je ponocovanie také škodlivé?
Podľa jednej z teórií je hlavnou príčinou to, že po polnoci náš mozog prestáva fungovať optimálne. Zhoršuje sa naša schopnosť robiť dobré rozhodnutia, sme impulzívnejší a oveľa ľahšie sa poddávame negatívnym myšlienkam a emóciám. Naše telo sa jednoducho snaží dať najavo, že potrebuje oddych, my ho však nútime pokračovať v bdelosti.
Navyše, práve v neskorých nočných hodinách vznikajú nezdravé návyky ako prejedanie, zbytočné premýšľanie nad nepríjemnými udalosťami alebo nekonečné surfovanie po internete či sociálnych sieťach. Všetky tieto aktivity negatívne vplývajú na našu psychickú pohodu.
Ako sa „prekonať“, keď nie ste ranný typ?
Samozrejme, zmeniť svoj zaužívaný rytmus nie je jednoduché, najmä ak je daný biologicky – náš tzv. chronotyp je totiž čiastočne predurčený geneticky. To však neznamená, že nemôžeme situáciu aspoň trochu zlepšiť. Odborníci radia napríklad využívať ranné denné svetlo, ktoré pomáha telu nastaviť vnútorné hodiny, dodržiavať stabilný režim spánku aj počas víkendov a vytvoriť si jednoduché večerné rituály, ktoré telu signalizujú, že je čas ísť spať.
Nie je cieľom sa cez noc stať človekom, ktorý bez problémov vstáva o šiestej ráno. Dôležité je nájsť si takú rovnováhu, ktorá z dlhodobého hľadiska podporí naše duševné zdravie a umožní mozgu kvalitnú regeneráciu.
Žiadna panika, len zdravý rozum
Samozrejme, nie každé ponocovanie je katastrofou – občasný výkyv nás nezničí. Problém nastáva, ak sa z neskorého spánku stane rutina. Či už ste ranné vtáča, ktoré vstáva s východom slnka, alebo nočná sova, ktorá ťažko vypína lampu pred polnocou, jedno majme všetci na pamäti: naša psychika potrebuje kvalitný a dostatočne dlhý odpočinok.
Možno aj ten obľúbený seriál, ktorý si nechcete nechať ujsť, bude lepší, keď ho uvidíte oddýchnutí a bez výčitiek svedomia, že si ubližujete.
