Predstavte si, že sa dožijete viac než väčšina vašich rovesníkov – a navyše bez vážnych chorôb, ktoré obvykle prináša staroba. Znie to ako zázrak, no podľa najnovších výskumov to možné je. Vedci zo Švédska skúmali veľký počet ľudí, ktorí prekročili hranicu sto rokov, a objavili u nich pozoruhodnú odolnosť voči chorobám. Akoby mali vlastný neviditeľný štít, ktorý ich chráni pred zdravotnými problémami a oddaľuje prirodzený proces starnutia.
Dlhý život bez bremena chorôb
Dve rozsiahle štúdie ukázali, že ľudia, ktorí sa dožijú stovky, sa počas života stretávajú s oveľa menším množstvom chorôb než ich vrstovníci, ktorí zomierajú skôr. Kým väčšina populácie po sedemdesiatke či osemdesiatke začína zápasiť s celým radom zdravotných komplikácií, storoční ľudia si často zachovávajú vitalitu a ich zdravotné problémy prichádzajú neskôr – alebo sa im dokonca úplne vyhnú.
Vedci sa preto pýtali: ide o šťastnú náhodu, genetický dar, životný štýl alebo kombináciu všetkých faktorov?
Magická hranica sto rokov
Dnešná medicína a modernejšie podmienky života síce umožňujú ľuďom žiť dlhšie ako kedysi, no magickú hranicu sto rokov prekročí iba málokto. Čo odlišuje práve túto skupinu dlhovekých od ostatných?
Túto otázku si položila aj docentka epidemiológie z Karolinska Institutet, jedného z najprestížnejších výskumných centier v Európe. So svojím tímom analyzovala obrovský súbor zdravotných údajov a porovnala, aký je rozdiel medzi ľuďmi, ktorí sa stali storočníkmi, a tými, ktorí zomreli skôr. Výsledok je fascinujúci: storočia akoby mali „superschopnosť“ oddialiť choroby, prípadne sa im úplne vyhnúť.
Prvá štúdia: najväčšie zdravotné hrozby
V prvej štúdii vedci sledovali 170-tisíc obyvateľov Štokholmu narodených v rokoch 1912 až 1922. Ich zdravotný stav bol monitorovaný od 60. roku života až do smrti alebo do chvíle, keď dosiahli sto rokov. Zamerali sa na najčastejšie vážne diagnózy – srdcové infarkty, mozgové príhody, zlomeniny bedra a rôzne druhy rakoviny.
Výsledky prekvapili aj samotných vedcov. Ľudia, ktorí sa dožili stovky, mali nižší výskyt týchto ochorení nielen v pokročilom veku, ale počas celého života. Napríklad vo veku 85 rokov prekonalo mozgovú príhodu iba 4 % storočných, zatiaľ čo medzi tými, ktorí zomreli pred deväťdesiatkou, to bolo viac než 10 %.
Podobne aj pri infarktoch sa ukázal výrazný rozdiel – vo veku sto rokov malo infarkt iba 12,5 % storočných, ale u ľudí, ktorí zomreli medzi 80. a 89. rokom, to bolo viac ako 24 %. Inými slovami – storočia nielenže choroby prežívajú, ale častokrát sa im dokážu úplne vyhnúť.
Druhá štúdia: širší pohľad na zdravie
Aby získali komplexnejší obraz, vedci pripravili druhú, ešte rozsiahlejšiu štúdiu. Tentoraz sledovali viac ako 274-tisíc ľudí narodených v rokoch 1920 až 1922 po celom Švédsku. Do analýzy zahrnuli až 40 rôznych zdravotných problémov – od menej závažných, ako je vysoký tlak, až po vážne ochorenia, medzi ktoré patrí cukrovka, srdcové zlyhanie alebo infarkt.
Do stovky sa napokon dožilo len 4 330 osôb, čo predstavuje približne 1,5 % celého skúmaného súboru. Aj tu sa však potvrdilo, že storočia sú voči chorobám odolnejší. Ich zdravotné ťažkosti bývajú obmedzené často iba na jeden orgánový systém, čo znamená, že ich telo zvláda choroby lepšie a dlhšie udržiava rovnováhu.
Najväčší rozdiel bol zreteľný pri ochoreniach srdca a ciev. Už v osemdesiatke malo srdcové problémy iba 8 % ľudí, ktorí sa dožili stovky, zatiaľ čo u tých, ktorí zomreli o päť rokov skôr, to bolo viac než 15 %. Zdá sa teda, že zdravé srdce a cievy sú jedným z najdôležitejších kľúčov k dlhovekosti.
Zaujímavé je aj to, že storočia sa vyznačujú vyššou odolnosťou voči psychickým a neurologickým ochoreniam, ako sú depresie či demencia. Tieto problémy sa u nich objavujú až vo veľmi vysokom veku, väčšinou po 89. roku života. Na rozdiel od iných seniorov, ktorí v posledných rokoch života zažívajú prudké zhoršenie zdravotného stavu, storočia si často udržujú stabilné zdravie aj v deväťdesiatke.
Čo si z toho môžeme vziať?
Tieto poznatky sú nielen vedecky fascinujúce, ale aj veľmi povzbudzujúce pre nás ostatných. Ukazujú, že dlhý život nemusí byť spojený s nekonečnými chorobami a utrpením. Naopak, storočia dokazujú, že aj vo vysokom veku možno žiť aktívne, relatívne zdravo a s menším počtom diagnóz.
Otázka, čo stojí za touto „superschopnosťou“, zatiaľ nemá jednoznačnú odpoveď. Vedci predpokladajú, že ide o kombináciu viacerých faktorov – od genetických predispozícií, cez životný štýl až po prostredie, v ktorom človek vyrastá a starne. Zaujímavú úlohu by mohli zohrávať aj metabolizmus a výživa.
Budúce výskumy sa preto zamerajú na to, aké konkrétne faktory dokážu predpovedať, či má človek šancu dožiť sa sto rokov. Jedno je však jasné už teraz – starnutie nemusí znamenať automatický úpadok zdravia a kvality života.
