Keď sa ambiciózni vedci pustia do experimentov s dávno vyhynutými druhmi, výsledky môžu byť naozaj prekvapivé. Výskumný tím z americkej spoločnosti Colossal Biosciences sa rozhodol oživiť mamuta srstnatého – ikonického obra praveku, ktorý sa stratil z povrchu Zeme pred približne 4 000 rokmi. Namiesto veľkolepého chlpatého kolosa však zatiaľ vzniklo niečo omnoho menšie, ale o to zvláštnejšie. A rozhodne to vzbudzuje nielen zvedavosť, ale aj obdiv k ľudskej vynaliezavosti.
„Malé mamuty“ v podobe myší
V dallaskom laboratóriu Colossal Biosciences sa totiž nedávno narodili drobné hlodavce, ktoré vyzerajú ako z inej doby. Vyzerajú podobne ako bežné laboratórne myši, no ich srsť je trojnásobne dlhšia, vlnitejšia a má výrazný zlatohnedý odtieň. Ide o prvý krok k vytvoreniu základov génov, vďaka ktorým by sa mohli kedysi vyhynuté mamuty opäť potulovať arktickými pláňami.
„Naše experimenty dokazujú, že dokážeme znovu poskladať komplexné genetické vzorce, ktoré príroda formovala milióny rokov,“ vyhlásil generálny riaditeľ spoločnosti. Podľa jeho slov vedci upravili niekoľko génov myší, ktoré regulujú dĺžku, textúru i farbu srsti, pričom vložili genetické sekvencie mamuta zodpovedné za odolnosť voči chladu. Aj keď laboratórne hlodavce vážia zhruba toľko ako bežné myši, vďaka upraveným génom majú mimoriadne hustú a kučeravú srsť.
Od myší ku genetike mamutov
Myšlienka navrátiť mamuty srstnaté do súčasného sveta nie je nová. Od založenia spoločnosti Colossal Biosciences v roku 2021 sa tím výskumníkov venuje takzvanej „de-extinction“ – procesu, pri ktorom sa zo zachovaných fragmentov DNA vyhynutých druhov usiluje o ich genetickú rekonštrukciu. V prípade mamuta je situácia o niečo jednoduchšia, pretože pomerne nedávno vyhynul v chladných arktických oblastiach, kde sa v permafroste zachovali genetické stopy vo veľmi dobrom stave.
Colossal Biosciences preto zhromaždil genómy takmer 60 mamutov nájdených vo večne zamrznutej pôde a začal postupne identifikovať gény, ktoré mamuta odlišujú od jeho najbližšieho žijúceho príbuzného – ázijského slona. Nasleduje extrémne komplikovaný proces, pri ktorom sa tieto identifikované gény vkladajú do kmeňových buniek slonov. Predpokladá sa, že v určitom štádiu by mohli byť geneticky modifikované bunky implantované do embrya, ktoré sa následne vloží do tela žijúcej slonice. Alternatívne by sa mohli zmeny priamo aplikovať na práve oplodnenú zygotu, čo však predstavuje výrazné etické aj technické výzvy.
Vedúci tímu, Ben Lamm, priznáva, že medzi trojnásobne chlpatejšou myšou a skutočným mamutom je naozaj obrovská priepasť. Práve preto však každý malý úspech vníma ako dôležitý míľnik. „Tieto ‘mamutie myši’ nás síce nepriblížia k mamutovi hneď zajtra, no ukazujú, že naše genetické úpravy fungujú v praxi“.
Skeptický pohľad: Čo hovoria iní vedci
Napriek nadšeniu z prvého reálneho výsledku si niektorí vedci zachovávajú odstup a skepticizmus. Okrem technických prekážok a nejasnej úspešnosti podobných experimentov zdôrazňujú aj etický rozmer. „Máme tu zvieratá, ktoré na prvý pohľad vyzerajú milo a zaujímavo, ale v skutočnosti netušíme, ako sa budú adaptovať na dlhodobé podmienky alebo ako sa bude ich fyziológia vyvíjať. Nie je jasné, či tieto zmeny niekedy poskytnú užitočné charakteristiky slonom tak, ako tomu bolo u mamutov,“ upozorňuje jeden zo skeptických výskumníkov.
Oživenie vyhynutého druhu nie je len otázkou napodobeniny srsti či uloženia tuku. Mamuty boli prispôsobené drsným arktickým podmienkam milióny rokov. Úspešné „reštartovanie“ tohto druhu by si vyžadovalo úpravy desiatok génov súvisiacich nielen s hustotou srsti, ale aj s cievnym systémom, schopnosťou regulovať telesnú teplotu, metabolizmom prispôsobeným chladu a špecifickým rozložením tukových vrstiev. Tento proces si vyžaduje nielen pokročilé genetické nástroje, ale aj porozumenie, ako tieto gény navzájom spolupracujú a či sa prejavia rovnako v tele iného živočícha.
Priekopnícke úspechy s inými druhmi
Napriek ťažkostiam má Colossal Biosciences na konte aj ďalší unikátny úspech. Prednedávnom sa im podarilo naklonovať – alebo aspoň geneticky „oživiť“ – tri mláďatá zlovlkov, známych z populárneho seriálu Hra o tróny. Hoci v reálnom svete tieto zvieratá kedysi existovali pod latinským názvom Canis dirus, vyhynuli približne pred 10-tisíc rokmi na konci poslednej doby ľadovej. Genetická rekonštrukcia zlovlkov môže pomôcť osvetliť záhady ich evolučného vývoja, rovnako ako môže projekt mamuta srstnatého otvoriť dvere k lepšiemu pochopeniu adaptácií živočíchov na extrémne prostredie.
Avšak, rovnako ako pri „mamutích myšiach“, aj v prípade zlovlkov zostáva veľa nezodpovedaných otázok. Dokážu tieto tvory v modernom prostredí prirodzene prežiť a prospievať? A ak áno, mal by sa človek vôbec snažiť o to, aby do žijúcej prírody opätovne vracal druhy, ktoré odtiaľ zmizli pred tisícročiami?
Ambiciózna vízia a dlhá cesta
Jedno je však isté – Colossal Biosciences a podobné výskumné tímy posúvajú hranice toho, čo považujeme za možné. Príbeh „mamutích myší“ je fascinujúcim príkladom, ako môže systematické skúmanie DNA a odvážne genetické inžinierstvo otvoriť dvere do nových vedeckých oblastí.
Samotný mamut srstnatý predstavuje symbol doby ľadovej, majestátne stvorenie, ktoré kráčalo spolu so šabľozubými tigrami či pravekými byvolmi v čase, keď planétu pokrývali rozsiahle ľadovce. Snom niektorých vedcov je, že by rekonštruovaný mamut mohol prispieť k obnoveniu ekosystémov tundry. Teoreticky by takto mohol zachrániť či stabilizovať ohrozené severské biotopy, ktorým hrozí kolaps v dôsledku globálneho otepľovania.
Na druhej strane však vyvstáva množstvo etických a environmentálnych otázok, ktoré nemajú jednoduché odpovede. Je správne manipulovať s genómom súčasných druhov len preto, aby sme splnili sen o návrate pravekého obra? A čo čaká novovzniknuté tvory v modernej prírode, ktorej fungovanie je výrazne iné než pred tisíckami rokov?
Záver
Laboratórne hlodavce s trojnásobne objemnejšou zlatohnedou srsťou predstavujú len malý, no dôležitý krok v mimoriadne komplikovanom projekte znovuoživenia mamuta srstnatého. Kým budeme svedkami skutočného „narodenia“ pravekého obra, musia vedci urobiť ešte nespočetné množstvo experimentov, testov a etických rozhodnutí.
Isté však je, že úsilie Colossal Biosciences púta pozornosť: niektorí ho vnímajú ako obrovský krok vpred pre vedu, iní zas ako nebezpečné zahrávanie sa s prírodou. V každom prípade už dnes vidíme, že ak sa vede darí „prepisovať“ evolúciu pri drobných laboratórnych myšiach, možno naozaj nastal čas zamyslieť sa, do akej miery je možné a žiaduce oživovať minulosť v 21. storočí.
„Aj keď sme zatiaľ stvorili len zvláštne chlpaté myši, ktoré sú nečakane roztomilé, ide o silný dôkaz, že súčasné biotechnológie dokážu formovať živé organizmy spôsobom, aký bol kedysi len sci-fi,“ uzatvára. Cesta k skutočnému mamutovi je síce ešte dlhá, ale aj tá najdlhšia púť sa začína prvým – hoci aj myším – krokom.
