Keď vedci na Sibíri objavili drobného tvora, ktorý bol zmrazený v ľadovom zajatí desiatky tisíc rokov, pripomínalo to skôr scénu z hollywoodskeho hororu než vedecký experiment. Tvor, ktorý prežil zmrazený dlhšie, než vôbec existuje moderná ľudská civilizácia, po rozmrazení okamžite ožil a bez váhania sa pustil do jedla.
Znie to neuveriteľne, ale tento objav skutočne existuje. Vedcom sa podarilo prebudiť k životu mikroskopickú hlísticu, ktorá bola ukrytá v permafroste neuveriteľných 46 000 rokov. Nielenže hlística prežila toto mimoriadne dlhé obdobie v ľade, ale hneď po rozmrazení začala aktívne konzumovať baktérie, ktoré jej výskumníci naservírovali v laboratóriu.
Zázračné prebudenie z ľadovej hrobky
Celý fascinujúci príbeh sa začal v roku 2018, keď tím ruských vedcov skúmal permafrost na Sibíri. Z hĺbky 40 metrov získali unikátnu vzorku ľadu a zeminy, ktorá obsahovala aj starobylú noru dávno vyhynutého hlodavca z poslednej doby ľadovej. Po dôkladnom presune do laboratória vedci nechali vzorku pomaly a kontrolovane rozmraziť. To, čo nasledovalo, ich ohromilo.
V momente, keď sa ľad roztopil, vedci zbadali, že sa zo vzorky začína niečo hýbať. Bol to drobný, sotva viditeľný živočích, ktorý po 46 tisíc rokoch bez akéhokoľvek náznaku života ožil a začal hľadať potravu. Okamžite sa pustil do mikróbov, ktoré mu vedci pripravili v laboratórnych miskách.
Nematódy: drobné, no takmer nezničiteľné
Objavený tvor patrí k hlísticiam (nematódam), čo sú jedny z najodolnejších a najrozšírenejších organizmov na našej planéte. V prípade extrémnych podmienok, ako je silný mráz, sucho alebo nedostatok potravy, dokážu vstúpiť do pozoruhodného stavu nazývaného kryptobióza. V tomto režime sa ich metabolické funkcie zastavia takmer úplne, neprejavujú žiadne známky života, nerastú, neprijímajú potravu a nerozmnožujú sa. Hlístice v kryptobióze sú tak niečo ako živé fosílie, ktoré čakajú na správny okamih na opätovné prebudenie.
Predtým už výskumníci pozorovali schopnosť nematód prežiť aj desiatky rokov v zmrazenom stave, ale prípad, keď by vydržali desiatky tisíc rokov, považovali za nemožný. „Nikto z nás si nevedel predstaviť, že by mohol nejaký organizmus prečkať zmrazený niekoľko desaťtisíc rokov. To je úplne nová kapitola v chápaní hraníc života,“ vyjadril sa prekvapene biológ .
Objav nového druhu z dávnych čias
Genetická analýza čoskoro potvrdila, že vedci našli úplne nový druh nematódy. Nazvali ho Panagrolaimus kolymaensis podľa rieky Kolymy, neďaleko ktorej bol objavený. Unikátne je, že tento druh nepotrebuje k rozmnožovaniu samcov – všetky známe jedince sú samičky, ktoré sa reprodukujú výlučne nepohlavným spôsobom. V laboratóriu sa podarilo odchovať už viac ako sto generácií týchto výnimočných tvorov.
„Máme jasný dôkaz, že sú skutočne živé. Pohybujú sa, aktívne jedia baktérie, rozmnožujú sa a plodia nové generácie,“ doplnil.
Ako môže niekto prežiť 46 000 rokov v ľade?
Kľúčom k tomuto neuveriteľnému prežitiu je špeciálny cukor zvaný trehalóza. Táto molekula slúži ako prírodný protimrazový prostriedok, ktorý chráni bunky organizmu pred poškodením mrazom alebo vysychaním. Akonáhle hlística cíti, že sa blíži obdobie sucha či extrémneho chladu, začne produkovať enormné množstvo trehalózy – niekedy až 20-násobok bežnej produkcie.
Vedci experimentálne dokázali, že ak je hlística pred zmrazením mierne vysušená, dokáže bez poškodenia prežiť aj extrémne nízke teploty až -80 °C. Po rozmrazení sa tvory vracajú k životu bez akýchkoľvek známok poškodenia a ich potomstvo zostáva zdravé a plodné.
Obrovský potenciál a hrozivé riziká pre budúcnosť
Tento prelomový objav otvára cestu k novým možnostiam dlhodobého uchovávania živých organizmov vrátane ľudských buniek. Už dnes je trehalóza používaná v potravinárskom priemysle ako konzervačný prostriedok a vedci skúmajú jej využitie aj v medicíne, najmä pri liečbe neurodegeneratívnych chorôb, ako je Alzheimerova alebo Parkinsonova choroba.
Napriek pozitívnym aspektom objavu však vedci varujú pred dôsledkami klimatických zmien. Topenie permafrostu môže uvoľniť do prírody nielen starobylé organizmy ako táto hlística, ale aj nebezpečné plyny, akými sú metán či oxid dusný, alebo dokonca toxické prvky ako ortuť. Zároveň hrozí, že by sa mohli objaviť starodávne patogény, voči ktorým dnešní ľudia už nemajú žiadnu imunitu.
Táto fascinujúca udalosť tak nie je len vedeckou senzáciou, ale aj vážnou výzvou a pripomenutím toho, že aj malé tvory môžu priniesť veľké zmeny v chápaní života a jeho hraníc na našej planéte.
