Dlho sme boli zvyknutí deliť ľudí do dvoch hlavných skupín – na introvertov a extrovertov. Toto rozdelenie však mnohým nikdy celkom nesedelo. Osobnosť človeka je totiž omnoho pestrejšia a zriedka sa dá jednoznačne vtesnať do jednej z dvoch škatuliek. Aj preto sa dnes častejšie hovorí o širšom spektre temperamentov a o typoch, ktoré sa nachádzajú niekde medzi nimi. A v posledných rokoch sa pridáva aj ďalší koncept, ktorý opisuje ľudí stojacich „mimo štruktúry“, do ktorej sa ostatní prirodzene zaraďujú.
Video: Ako zistiť, kam patríte?
Introverti a extroverti: dva póly, ktoré pozná každý
Introverti bývajú charakterizovaní ako ľudia, ktorí si potrebujú dopĺňať energiu v tichu a samote. Majú bohatý vnútorný život, preferujú menej podnetov a spoločenské situácie ich môžu vyčerpávať.
Extroverti sú pravým opakom – najlepšie fungujú v prítomnosti ľudí. Spoločnosť ich motivuje a nabíja energiou, komunikácia je pre nich prirodzená a často aj príjemná.
Toto delenie však väčšine ľudí nestačí, pretože v skutočnosti sa veľká časť populácie správa podľa okolností raz introvertne, inokedy extrovertne.
Keď je človek niekde uprostred: ambivert
Na opis ľudí, ktorí vykazujú vlastnosti oboch pólov, vznikol pojem ambivert. Ambivert nie je ani typický introvert, ani čistý extrovert. Vie byť spoločenský, keď to situácia vyžaduje, ale rovnako dobre zvláda aj samotu. Dokáže sa prispôsobiť a reagovať podľa kontextu, čo mu poskytuje značnú flexibilitu v medziľudských vzťahoch.
Ambivertný typ je dnes pomerne uznávaný a mnoho ľudí sa v ňom nájde práve preto, že kombinuje výhody oboch svetov.
Ľudia, ktorí nikam nezapadajú: koncept otroverta
Popri tradičných typoch sa čoraz častejšie hovorí aj o ďalšej skupine ľudí, ktorých je ťažšie zaradiť na akúkoľvek škálu. Ide o takzvaných „otrovertov“ – osobnosti, ktoré pôsobia navonok sociálne, no vnútorne sa necítia byť súčasťou žiadnej skupiny.
Takýto človek môže byť obľúbený, komunikačne zdatný a často aj veľmi kreatívny, no jeho vnútorný pocit je iný: má silnú potrebu nezávislosti a necíti prirodzenú spolupatričnosť k skupinám, kolektívom či komunitám. Stojí akoby „mimo“, aj keď sa zvonku zdá, že medzi ostatných zapadá.
Nejde o diagnózu ani poruchu. Skôr o vnútorné nastavenie, ktoré jednoducho neinklinuje k pocitu „patriť niekam“.
Náznaky môžu byť viditeľné už v detstve
U detí sa môžu prejavovať určité charakteristiky:
- preferujú rozhovory s dospelými pred hrou s rovesníkmi
- sú veľmi zvedavé a túžia pochopiť veci do hĺbky
- tradičná školská výučba im nie vždy vyhovuje
- skupinové aktivity ich neoslovujú
- často vyhľadávajú samotu
- prejavujú citlivosť a veľkorysosť
- ťažšie reagujú na zmeny a nové situácie
Tieto deti nevnímajú, že by im niečo chýbalo – skôr si prirodzene idú vlastnou cestou.
Keď sa človek cíti sám aj medzi ľuďmi
Pre ľudí s týmto typom osobnosti je typické, že pocit spojenia s komunitou neprežívajú automaticky. Stretnutia so spolužiakmi či kolegami v nich nemusia vyvolávať pocit nostalgie. Skôr preferujú hlboké rozhovory jeden na jedného pred veľkými skupinami.
Zároveň však bývajú veľmi samostatní, otvorení novým myšlienkam a často pôsobia originálnym, nekonvenčným dojmom. Majú vlastné hodnoty, ktorých sa držia bez ohľadu na okolité očakávania.
Univerzálny záver: osobnosť nie je čierno-biela
Všetky tieto typy – introvert, extrovert, ambivert aj koncept otroverta – majú spoločné jedno: snahu pochopiť, ako rôznorodo môže vyzerať ľudský temperament. Niektorí potrebujú ľudí, iní ticho. Niektorým vyhovuje oboje podľa situácie. A potom sú aj takí, ktorí kráčajú po vlastnej ceste a nepatria nikam úplne prirodzene.
Či už sa v niektorom z popisov spoznáte, alebo nie, najdôležitejšie je jedno: osobnosť človeka nepodlieha pevným hraniciam. Každý z nás má svoj jedinečný mix vlastností, ktorý nás robí tým, kým sme.
