Atlantída je azda najznámejším bájnym ostrovom spomedzi všetkých legendárnych lokalít, o ktorých sa zachovali staré správy. Spomína sa ako krajina s nesmierne pokročilou civilizáciou a technológiami, ale dlhé roky ju väčšina bádateľov považovala za čisto mytologickú. Najnovšie náznaky však naznačujú, že táto starobylá krajina predsa len mohla existovať v skutočnosti – a údajne by sa jej zvyšky mohli nachádzať v blízkosti Kanárskych ostrovov, ktoré dnes patria medzi obľúbené turistické destinácie.
Prvá písomná zmienka: Platónove dialógy
Historicky prvým, kto písal o Atlantíde, bol slávny grécky filozof Platón (427 – 347 pred Kr.). Vo svojich dielach Timaios a Kritias sa odvolával na príbehy prenesené aténskym štátnikom Solónom, ktorý mal o Atlantíde počuť od egyptských kňazov. Podľa týchto zdrojov išlo o ostrovné kráľovstvo, kde žila mimoriadne vyspelá a bohatá civilizácia s technológiami, ktoré mohli presahovať vtedajšie chápanie sveta.
Platón opisoval Atlantídu ako zem, ktorá existovala v dávnej minulosti, no naraz ju zničila ohromná prírodná katastrofa. Po skaze sa celý ostrovný svet údajne stratil „za Herkulovými stĺpmi“. Mnohí bádatelia dnes tieto legendárne „stĺpy“ stotožňujú s Gibraltárskym prielivom, teda s priechodom medzi Atlantickým oceánom a Stredozemným morom. Idea, že by sa práve tam dali nájsť prvé dôkazy o niekdajšej Atlantíde, neprestávala ľudí fascinovať po celú históriu. Pátranie sa rozšírilo na celý región Atlantiku, no každý jeden pokus doteraz končil len v rovine teórií či špekulácií.
Dlhoročné hľadanie stratenej civilizácie
Od Platónových čias sa mýty o Atlantíde stali zdrojom nevyčerpateľnej inšpirácie a predmetom vášnivých diskusií. Rôzni autori od staroveku až po modernú dobu ju hľadali v oblasti Stredozemného mora, severnej Afriky, Európy i bližšie k Amerike. Dôvodom je aj to, že Platónove texty nezahŕňajú presné geografické súradnice, ale skôr legendárne obrazy. Napriek tomu viaceré antické pramene naznačovali, že ak Atlantída existovala, mohla sa nachádzať niekde v západnej časti oceánu, za známym svetom starých Grékov.
Po celé stáročia však bádanie neprinášalo nič jednoznačné. Bájna predstava vyspelej civilizácie, ktorá zmizla prakticky bez stopy, pôsobila priam rozprávkovo. Nové technológie – napríklad satelitné snímkovanie či moderné podmorské prieskumy – však otvorili dvere k skúmaniu dna oceánov spôsobmi, o akých sa starším generáciám mohlo iba snívať. A práve vďaka ním sa objavili zaujímavé výsledky neďaleko Kanárskych ostrovov.
Odkaz v Atlantiku: podmorská hora Los Atlantes
Tím španielskych vedcov nedávno zverejnil správy o svojich pozorovaniach pri východnom pobreží Lanzarote, čo je najvýchodnejší z Kanárskych ostrovov. Počas rozsiahleho prieskumu morského dna tu narazili na mohutnú podmorskú horu s úctyhodným priemerom okolo 50 kilometrov. K jej objaveniu využili najmodernejšie technológie vrátane diaľkovo ovládaného podmorského vozidla ROC, pričom všetky pozorovania prebiehali v rámci projektu GME-CSIC Atlantis. Ten sa sústredí na podrobnú analýzu sopečnej a hydrotermálnej aktivity v danom regióne.
Geologické prieskumy odhalili, že túto podmorskú horu tvoria tri vyhasnuté sopky. Základňa leží približne 2,3 kilometra pod hladinou mora a podľa odborníkov vznikla v období eocénu, ktorý trval zhruba pred 56 až 34 miliónmi rokov. „Počas eocénu išlo o sériu ostrovov,“ vysvetľuje geológ Luis Somoza z Geologického a ťažobného inštitútu Španielska. „Keď sopky prestali byť aktívne, vrstva stuhnutej lávy a vyhasnutých vulkanických hornín postupne klesla ku dnu.“
Zemské procesy a doby ľadové sa postarali o ďalšie zmeny. Časom sa hladina svetových morí zdvihla, čo spôsobilo, že kedysi viditeľné ostrovy sa ponorili do hĺbin oceánu. Počas poslednej doby ľadovej, ktorá skončila asi pred 11 700 rokmi, však bola morská hladina nižšia a tieto ostrovy sa znova objavili nad hladinou. Práve vďaka tomu sú na dne doteraz rozpoznateľné útvary, ktoré pripomínajú pláže, piesočné duny či útesy.
Vedci predbežne pomenovali tieto vyhasnuté sopky a okolie ako „Los Atlantes“ – a práve toto meno v internetových diskusiách okamžite rozprúdilo dohady o údajnej stratenej Atlantíde. Keďže Platón spomínal veľmi podobný smer a podmienky – zánik ostrovného sveta v dôsledku katakliziem na rozhraní oceánu – viacerí nadšenci tvrdia, že by mohlo ísť o priamu spojitosť s jeho príbehom.
Len mýtus či skutočná ríša?
Hoci španielski geológovia otvorene netvrdia, že objavili slávnu bájnu Atlantídu, ich nález je bezpochyby zaujímavý. Podrobnosti o polohe, charakteristikách podmorskej hory a dôkazy o tom, že bola kedysi nad hladinou, korešpondujú s niektorými časťami Platónovho opisu. Ako sám Somoza prízvukuje, pri výskume stále nie je stopercentne isté, či sa na týchto ostrovoch mohol usadiť nejaký starobylý národ. Ak však áno, mohli by tam byť archeologické pozostatky či iné stopy potvrdzujúce ľudské osídlenie.
Internetové diskusie na tému Atlantídy tak v posledných mesiacoch opäť naberajú na sile. Niektorí zarytí zástancovia tejto legendy veria, že dôkaz o pokročilej civilizácii je už na dosah. Svoju nádej vkladajú do dôsledných prieskumov dna oceánu, pri ktorých by sa prípadne odhalili ruiny starých sídel alebo akékoľvek náznaky organizovanej spoločnosti.
Čo bude nasledovať?
Momentálne je predmetom skúmania samotná sopečná štruktúra a bližší rozbor okolitého morského dna. Vedci dúfajú, že detailnejšie výskumy a odoberanie vzoriek z morského dna prinesú ďalšie dôkazy o geologických procesoch, ktoré kedysi formovali tieto ostrovy. Ak by sa zároveň objavili stopy ľudskej prítomnosti – napríklad umelé stavby, nástroje či iné artefakty – išlo by o zlomový okamih v dejinách archeológie, ktorý by prepisoval učebnice a potvrdzoval reálny základ slávnej legendy.
Zatiaľ je ale opatrnosť na mieste: aj keby Los Atlantes skutočne boli pozostatkom obývaných ostrovov, nemusí to automaticky znamenať, že išlo o legendárnu Atlantídu tak, ako ju opisoval Platón. Vedecké hypotézy totiž potrebujú solídne dôkazy. A mnohé civilizácie v dávnej minulosti žili na pobrežiach, ktoré mohli byť neskôr zatopené pri stúpaní hladiny morí. Pravdou však zostáva, že zatiaľ čo priamych dôkazov je ešte málo, tento fascinujúci objav prináša nový pohľad do diskusie o tom, či sa v hlbokých vodách Atlantiku neskrýva kus dávno stratenej histórie.
Nádej pre milovníkov záhad
Kanárske ostrovy boli už dlhší čas považované za lákavé miesto na dovolenku, no teraz vyvolali aj nesmierne vzrušenie medzi fanúšikmi záhad. Tí netrpezlivo čakajú na ďalšie informácie o projekte GME-CSIC Atlantis. Ak by sa potvrdilo, že tieto ponorené ostrovy boli kedysi domovom pokročilej a bohatej civilizácie, jednalo by sa o jeden z najväčších archeologických objavov všetkých čias.
Je teda možné, že legenda o Atlantíde nie je len starovekou bájou, ale môže mať v sebe reálne jadro odkazujúce na prekvapivé geologické udalosti a možno aj krátku, no dôležitú kapitolu ľudských dejín. Či už sa napokon ukáže, že Los Atlantes sú naozaj zvyškami Atlantídy, alebo len unikátnou prírodnou pamiatkou, jedno je isté: nové technológie a vedecká zvedavosť nás posúvajú bližšie k rozlúšteniu tajomstiev oceánov, ktoré sme doteraz poznali iba z legiend a mýtov.
Jedno však platí: vyhlásenia o objavení „skutočnej“ Atlantídy už v minulosti viackrát zlyhali na nedostatku dôkazov. Napriek tomu zostáva táto podmorská hora pri Kanárskych ostrovoch mimoriadne pozoruhodná a rozhodne bude stáť za to sledovať ďalšie výskumy, aby sme sa dozvedeli viac. Kto vie, možno práve spod hladiny Atlantiku nakoniec vzíde jeden z najväčších príbehov, aké ľudstvo v modernej ére pozná.
