Moderná veda dnes dokáže zachytiť javy, o ktorých ľudstvo dlho nemalo ani tušenie. Jedným z nich je aj skutočnosť, že živé organizmy produkujú nesmierne slabé svetlo, ktoré je okom neviditeľné, no merateľné veľmi citlivými prístrojmi. Tento jav sa označuje ako ultraslabá emisia fotónov a je spojený s prirodzenými chemickými procesmi v bunkách.
Nedávne experimenty ukazujú, že intenzita tohto svetla úzko súvisí so životnou aktivitou. V momente, keď organizmus prestane žiť, jeho svetelný „podpis“ rýchlo slabne a následne prakticky zmizne.
Video: tichý svetelný prejav života pod mikroskopom
Čo presne sú ultraslabé fotónové emisie?
Bunky počas bežného metabolizmu vytvárajú množstvo chemických reakcií. Niektoré z nich vedú k tomu, že určité molekuly prejdú do excitovaného stavu. Keď sa vrátia späť do pôvodnej energetickej hladiny, môže sa uvoľniť fotón – teda svetelná častica.
Takto vzniknuté svetlo je extrémne slabé. Ide o vedľajší produkt napríklad:
- oxidácie lipidov
- pôsobenia reaktívnych foriem kyslíka
- rôznych procesov spojených s bunkovým stresom
Tento jav bol opakovane zaznamenaný u živočíchov, rastlín aj jednotlivých buniek v laboratóriu.
Živé verzus mŕtve tkanivo: rozdiel je výrazný
Výskumné tímy, ktoré merajú ultraslabé svetelné impulzy, porovnávali aktivitu tkanív pred smrťou a po nej.
Merania ukázali:
- Živý organizmus vyžaruje podstatne viac fotónov, čo súvisí s aktívnym metabolizmom.
- Po smrti dochádza k prudkému poklesu, keďže biochemické reakcie sa v priebehu krátkeho času zastavia.
Svetelný signál teda doslova odráža, či prebiehajú životne dôležité procesy.
Reakcie rastlín: stres zvyšuje svetelnú aktivitu
Ultraslabé svetelné emisie sa skúmali aj na rastlinách. Keď boli ich listy mechanicky poškodené alebo vystavené chemickému stresu, svetelný signál sa zosilnil.
Rastliny pri záťaži produkujú viac reaktívnych kyslíkových molekúl, ktoré spúšťajú reakcie vedúce k uvoľňovaniu fotónov. Nejde o žiadnu formu komunikácie, ale o biochemický dôsledok stresu.
Prečo sa mení svetlo? Odpoveď dáva chemická realita
Všetko sa dá vysvetliť známymi fyzikálnymi a chemickými zákonmi:
Keď je organizmus živý:
- bunky aktívne spotrebúvajú energie
- prebiehajú oxidačné procesy,
- produkujú sa reaktívne formy kyslíka
- dochádza k častým biochemickým reakciám, ktoré môžu uvoľňovať fotóny
Po smrti:
- metabolizmus sa rýchlo zastaví
- reakcie postupne vyhasínajú
- svetelných impulzov je podstatne menej
Tieto výsledky sú opakovateľné a dobre doložené meraniami.
Nie je to aura. Ide o fyzikálny jav bez duchovných významov
Hoci môže svetelná stopa zvádzať k rôznym interpretáciám, veda je jednoznačná:
biofotóny nesúvisia s aurou, energiami ani osobnostnými vlastnosťami.
Ide o čisto fyzikálny prejav metabolických reakcií. Svetlo sa nemení podľa nálady, charakteru či emocionálneho stavu človeka.
Budúcnosť: môže z toho byť diagnostická metóda?
Aktuálne merania ukazujú, že intenzita biofotónov súvisí so stavom buniek – napríklad so stresom, poškodením či zápalovými procesmi. Preto vedci uvažujú, že v budúcnosti by sa tento jav mohol využiť:
- na sledovanie oxidatívneho stresu
- na hodnotenie poškodenia tkanív
- na skoré odhalenie niektorých porúch metabolizmu
Zatiaľ však nejde o klinickú metódu. Výskum pokračuje a praktické využitie je otázkou budúcnosti.
Prečo má tento objav význam?
Hoci nejde o žiadnu viditeľnú žiaru ani senzáciu, fakt, že každý organizmus vytvára veľmi jemné svetelné signály, poskytuje nový spôsob, ako sledovať životné procesy v reálnom čase.
Biofotóny:
- odzrkadľujú stav buniek
- reagujú na stres a poškodenie
- dajú sa merať neinvazívne
- môžu byť základom pre nové prístupy v biológii aj medicíne
Tento jav tak predstavuje zaujímavú súčasť fungovania života, ktorú veda ešte úplne nepreskúmala, no jej potenciál je sľubný.
