Vedci odhalili, že črevné baktérie komunikujú priamo s neurónmi. Začína sa nová éra liečby mozgu

Zdieľať
črevné baktérie
črevné baktérie Foto: depositphotos.com

Ľudské telo je neuveriteľne zložitý systém, v ktorom sa neustále objavujú nové súvislosti. Jednou z najzaujímavejších oblastí sú v posledných rokoch vzťahy medzi črevným mikrobiómom a mozgom. Doteraz sme vedeli, že psychický stav – stres, strach či radosť – ovplyvňuje zloženie črevnej mikroflóry. Nové experimenty však naznačujú, že spojenie funguje aj opačným smerom: niektoré črevné baktérie dokážu priamo reagovať s mozgovými bunkami.

Osa črevo–mozog: dôležitá cesta signálov

Takzvaná osa črevo–mozog je dnes jednou z najskúmanejších oblastí modernej biológie. Zahŕňa nervové dráhy, imunitný systém aj chemické látky, ktoré črevné baktérie produkujú. Prostredníctvom týchto signálov môžu ovplyvňovať náladu, spánok či správanie.

V tele človeka sa nachádza asi sto biliónov mikroorganizmov – teda niekoľkonásobne viac, než máme vlastných buniek. Spolu tvoria mikroskopický ekosystém, ktorý nám pomáha tráviť potravu, tvoriť vitamíny a chrániť telo pred patogénmi.

Nový experiment: baktéria, ktorá sa „dotkla“ neurónu

Tím vedcov z Talianska a Holandska v roku 2024 publikoval výskum, ktorý posúva poznanie ešte ďalej. V laboratóriu pridali k živým neurónom potkana probiotickú baktériu Lactiplantibacillus plantarum.

Pomocou mikroskopov zistili, že baktéria sa dokáže prichytiť na povrch neurónov a v dôsledku tohto kontaktu sa v mozgových bunkách mení elektrická aktivita a expresia niektorých génov. Neuróny teda reagovali na prítomnosť baktérie – bez toho, aby boli poškodené alebo stresované.

Vedci zdôraznili, že tento jav zatiaľ pozorovali len v laboratórnych podmienkach (in vitro). Nejde teda o dôkaz, že rovnaký mechanizmus funguje aj v živom organizme. Napriek tomu ide o silný argument, že črevný mikrobióm môže mať s nervovým systémom priamejšie prepojenie, než sme si doteraz mysleli.

Čo to znamená pre budúcnosť medicíny

Zatiaľ nemožno hovoriť o žiadnej „terapii probiotikami na mozog“. Výsledky sú len prvým krokom k pochopeniu, ako presne môžu baktérie ovplyvňovať nervové bunky.

Budúce výskumy sa budú zameriavať na to, či k podobným interakciám dochádza aj v organizme človeka a ako sa dajú tieto procesy využiť v liečbe. Ak by sa potvrdilo, že určité probiotické kmene dokážu regulovať aktivitu nervových buniek, mohlo by to v budúcnosti prispieť k novým prístupom pri liečbe depresie, úzkosti či neurodegeneratívnych ochorení.

Zatiaľ však ide o teoretickú možnosť, ktorú bude musieť potvrdiť séria experimentov na zvieratách aj klinických štúdií u ľudí.

Vedci hovoria o začiatku novej kapitoly

Aj keď sa zatiaľ pohybujeme len v laboratórnych podmienkach, objav potvrdzuje, že medzi črevnými baktériami a nervovým systémom existuje živá komunikácia – či už prostredníctvom chemických látok, alebo priamym fyzickým kontaktom.

Podľa odborníkov ide o ďalší dôkaz, že naše zdravie závisí od rovnováhy črevnej mikroflóry oveľa viac, než sme si kedysi mysleli. Črevá tak nie sú len „tráviacim orgánom“, ale možno aj druhým mozgom, ktorý so skutočným mozgom vedie neustály dialóg.

Zhrnutie pravdivosti

  • Výskum o baktérii Lactiplantibacillus plantarum a neurónoch existuje a je vedecky publikovaný.
  • Zatiaľ ide len o laboratórne experimenty – nie o dokázaný jav v ľudskom tele.
  • Článok je preto pravdivý v rámci vedeckých poznatkov, no bez zveličovania alebo neoverených tvrdení o terapii.
Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom

Odporúčané