Tuková tkanina nie je v ľudskom tele iba pasívnym zásobníkom energie, ako sa dlho predpokladalo. Moderná biológia potvrdzuje, že ide o aktívny orgán, ktorý dokáže ovplyvňovať metabolizmus, hormóny aj reakcie iných orgánových systémov. Najnovšie experimentálne údaje poukazujú na to, že jeden špecifický typ tukových buniek – béžový tuk – môže zohrávať úlohu aj v regulácii krvného tlaku.
Výskum publikovaný v odbornom časopise Science sa sústredil na to, ako tento typ tuku pôsobí na cievy v blízkosti veľkých tepien. Výsledky sú zatiaľ overené len na myšiach, čo znamená, že priamo u ľudí ešte neboli potvrdené.
Tuková tkanina ako aktívny orgán
V tele rozlišujeme tri základné typy tukového tkaniva:
Biely tuk
Najbežnejší typ, ktorý slúži na ukladanie energie. Pri jeho nadbytku sa zvyšuje riziko vzniku vysokého krvného tlaku.
Hnedý tuk
Špecializované tkanivo, ktorého úlohou je spaľovať energiu a vytvárať teplo. U dospelých sa nachádza v menších množstvách, no má preukázateľne priaznivé metabolické účinky.
Béžový tuk
Prechodná forma medzi bielym a hnedým tukom. Dokáže meniť svoju funkciu podľa potrieb organizmu – buď energiu ukladať, alebo ju spaľovať. Nachádza sa najmä medzi bielymi tukovými bunkami v blízkosti väčších ciev.
Čo ukázal experiment na myšiach?
Pri experimentoch sa použil genetický model, ktorý umožnil vypnúť tvorbu béžového tuku. Keď sa tento typ buniek prestal tvoriť, nahradil ho biely tuk. Myši s takouto zmenou vykázali dve dôležité reakcie:
1. Zvýšenie krvného tlaku
Zvieratá bez béžového tuku mali vyšší krvný tlak v porovnaní s kontrolnou skupinou.
2. Zmeny v hormonálnom systéme regulujúcom cievy
Zaznamenaná bola vyššia produkcia angiotenzinogénu – prekurzora hormónu angiotenzínu II, ktorý prirodzene zužuje cievy a zvyšuje tlak.
Súčasťou výskumu bol aj enzým QSOX1, ktorého hladiny boli pri nedostatku béžového tuku zvýšené. Úloha tohto enzýmu ešte nie je detailne objasnená, no výsledky ukazujú, že môže byť súčasťou mechanizmu, ktorým tuková tkanina ovplyvňuje cievny systém.
Čo sa vie o béžovom tuku u ľudí
Hoci sa béžový tuk v ľudskom tele preukázateľne nachádza, priame experimentálne dôkazy o jeho vplyve na krvný tlak zatiaľ neexistujú. K dispozícii sú len genetické analýzy veľkého množstva ľudí, ktoré ukazujú súvislosti medzi niektorými génmi spojenými s funkciou béžového a hnedého tuku a vyšším rizikom hypertenzie.
Tieto vzťahy sú však len korelačné, čo znamená, že ukazujú štatistickú spojitosť, ale nepotvrdzujú, že jeden jav spôsobuje druhý.
Podobne platí, že ľudia s menším množstvom aktívneho hnedého tuku môžu podľa pozorovaní častejšie vykazovať zväčšenú ľavú komoru srdca – čo býva následok dlhodobo zvýšeného krvného tlaku. Aj tu však ide o súvislosť, nie dokázaný priamy mechanizmus.
Čo je v súčasnosti 100 % vedecky potvrdené
✔ Béžový, hnedý a biely tuk existujú a majú rozdielne funkcie.
✔ Experimenty na myšiach ukázali, že strata béžového tuku môže viesť k zvýšeniu krvného tlaku.
✔ Mechanizmus zahŕňa hormonálnu signalizáciu a zmeny v citlivosti ciev.
✔ U ľudí sú potvrdené iba genetické asociácie, nie príčinné vzťahy.
✔ Neexistuje žiadna overená liečba hypertenzie založená na ovplyvňovaní béžového tuku.
Čo zatiaľ nie je možné tvrdiť
❌ že béžový tuk preukázateľne reguluje tlak u ľudí,
❌ že jeho nedostatok je u ľudí príčinou hypertenzie,
❌ že jeho umelé ovplyvňovanie môže slúžiť ako liečba,
❌ že enzým QSOX1 má potvrdenú rolu v regulácii tlaku u ľudí.
Béžový tuk predstavuje zaujímavý prvok v regulácii cievneho systému u zvierat. Zatiaľ však neexistujú klinické štúdie, ktoré by potvrdili rovnaký účinok aj u človeka. Výskum však otvára nové smerovanie pre pochopenie komunikácie medzi tukovou tkanivou a cievami, čo môže v budúcnosti pomôcť pri vývoji nových terapeutických stratégií.
