Predstavy o smrti bývajú rôzne – tma, ticho, prázdno alebo naopak pocit prechodu do iného stavu. Pokrok v neurovede však ukazuje, že posledné sekundy ľudského života môžu byť z biologického hľadiska prekvapivo dynamické. Nie všetko, čo sa o umieraní traduje, má oporu v realite, no niektoré pozorovania vedcov prinášajú do tejto témy konkrétne fakty.
Video: čo sa deje s mozgom pri klinickej smrti?
Náhodný, ale prelomový záznam aktivity mozgu
V roku 2023 získal tím neurochirurgov z USA mimoriadne vzácny záznam mozgovej činnosti počas umierania človeka. Pacient, 87-ročný muž hospitalizovaný kvôli epilepsii, bol napojený na EEG prístroj, keď náhle utrpel infarkt a následne zomrel.
Vďaka tomu bolo možné zaznamenať približne 900 sekúnd mozgovej aktivity, vrátane období krátko pred aj po zástave srdca. Podobné dáta sú v medicíne extrémne zriedkavé, pretože monitorovanie mozgu presne v okamihu smrti sa štandardne neplánuje.
Mozog vykazuje aktivitu ešte niekoľko sekúnd po zástave srdca
Fakt, ktorý je dnes vedecky potvrdený:
Elektrická aktivita v mozgu môže pretrvávať aj po tom, ako sa srdce zastaví.
V zaznamenanom prípade mozog vykazoval merateľnú aktivitu približne 30 sekúnd po zániku krvného obehu. Podobné pozorovania boli zaznamenané aj v niekoľkých starších štúdiách na zvieratách a na pacientoch v terminálnom štádiu choroby.
To však neznamená, že mozog je v tomto čase pri vedomí alebo že človek niečo vníma. EEG meria iba elektrické signály neurónov, nie obsah myšlienok.
Čo tieto signály znamenajú? Veda je zatiaľ opatrná
Výskumníci pozorovali vzorce mozgových vĺn, ktoré sú u zdravých ľudí spojené so spracovaním informácií, pamäťou či so spánkovými stavmi. Je však veľmi dôležité zdôrazniť:
- neexistuje dôkaz, že tieto vzorce predstavujú vedomie
- nevieme, či človek vtedy niečo subjektívne prežíva
- z jedného prípadu nemožno robiť všeobecné závery
Pacient, u ktorého bol záznam urobený, trpel epilepsiou a jeho mozog sa správal inak ako mozog zdravého človeka. Výsledky preto musia byť interpretované s veľkou opatrnosťou.
Veda nepotvrdzuje, že človek vidí „celý život pred očami“
Články o smrti často uvádzajú tvrdenie, že tesne pred smrťou sa človeku prehrá celý život. Toto nie je vedecky dokázané.
Táto predstava vychádza z popisov ľudí, ktorí prežili zážitok blízky smrti. Hoci niektorí opisujú svetlo, tunel či intenzívne spomienky, ide o subjektívne svedectvá, nie o údaje zo zobrazovacích metód mozgu. Nie je možné potvrdiť, že ide o univerzálnu skúsenosť alebo že ju prežíva každý človek.
Čo je zatiaľ isté a čo zostáva nejasné?
Overené fakty:
- EEG záznamy potvrdzujú, že mozgová aktivita môže pokračovať krátko po zástave srdca.
- Mozog v tomto období nevykazuje iba náhodný „šum“, ale určitú mieru organizovanej elektrickej aktivity.
- Ide o extrémne vzácne dáta, ktoré nie je možné získavať cielene, iba náhodne.
Neoverené alebo neisté tvrdenia:
- že človek prežíva vedomie v okamihu po zástave srdca
- že sa aktivujú spomienky alebo snové obrazy
- že existuje univerzálny zážitok „prehrávania života“
- že mozog vie ešte v posledných sekundách vytvárať plnohodnotné vnútorné prežitky
V súčasnosti neexistujú technológie, ktoré by dokázali zistiť obsah myšlienok umierajúceho človeka. Veda preto pozná iba fyziologické procesy, nie subjektívne vnímanie.
Kam smeruje výskum?
Skúmanie smrti je jednou z najnáročnejších oblastí modernej neurovedy. Vedci potrebujú viac prípadov, aby dokázali porovnať vzorce mozgových vĺn a pochopiť, či sú bežné, alebo ide skôr o výnimky.
Jediné, čo dnes môžeme s istotou povedať, je to, že:
- ľudský mozog neumiera okamžite
- jeho posledná aktivita môže byť prekvapivo komplexná
- no o vedomí či zážitkoch v momente smrti zatiaľ nič definitívne nevieme
Odpovede, na ktoré čaká verejnosť, sú zatiaľ stále predmetom výskumu. Veda sa nachádza skôr na začiatku porozumenia než pri jeho konci.
