Predstavte si krajinu, ktorá bola symbolom prosperity a bohatstva. Miesto, kde pod horúcim slnkom dozrievalo to najlepšie víno, kde polia vydávali bohatú úrodu obilia a ľudia žili v dokonalej harmónii s prírodou. Taká bola Atlantída. Až do chvíle, kým ju nezastihla obrovská katastrofa. Zemetrasenia, tsunami a ničivé záplavy ju vymazali z povrchu Zeme a premenili na mýtus. Až dodnes. Vedci tvrdia, že bájnu Atlantídu pravdepodobne konečne objavili.
Čo nám hovorí Platón?
Príbeh o Atlantíde sa po prvýkrát objavil v starovekých gréckych dialógoch „Timaios“ a „Kritias“, ktoré napísal slávny filozof Platón. Podľa neho bola Atlantída vyspelou civilizáciou s rozsiahlymi znalosťami a technológiami, ďaleko presahujúcimi možnosti ostatných vtedajších národov. Nachádzala sa za Herkulovými stĺpmi, dnešným Gibraltárskym prielivom. Podľa opisu išlo o obrovský ostrov väčší ako územie vtedajšej Líbye a Malej Ázie dokopy.
Atlantída mala byť miestom oplývajúcim zlatom, striebrom a zvláštnym kovom, ktorý Platón nazýval „oreichalkos“, ktorého zloženie ostáva dodnes záhadou. Dominantou ostrova bolo mohutné hlavné mesto obklopené kruhovitými kanálmi a monumentálnymi mostmi, ktoré vytvárali jedinečný systém obrany a dopravy.
Civilizácia Atlantídy, podľa legendy ochraňovaná samotným bohom morí Poseidónom, však postupne stratila svoju čistotu a harmóniu. Bohatstvo a technologická nadradenosť viedli jej obyvateľov k pýche a chamtivosti. To rozhnevalo Dia, najvyššieho z bohov, ktorý na Atlantídu zoslal katastrofu ako trest za ich hriechy.
Objav storočia na ostrove Théra
Atlantída po tisícročia fascinovala vedcov, filozofov aj dobrodruhov. Pátranie po jej polohe však prinášalo viac otázok ako odpovedí. Prelomovým momentom sa stal rok 1866, keď pracovníci, ktorí na ostrove Théra (dnešný ostrov Santorini v Egejskom mori) ťažili stavebný materiál pre Suezský prieplav, narazili na podivuhodné a neobyčajne veľké kamenné bloky.
Archeologické výskumy následne odhalili celé zaniknuté mesto s mohutnými hradbami, obytnými domami, kostrami obyvateľov, množstvom keramiky a unikátnymi freskami. Nálezy ukázali, že išlo o pozostatky mimoriadne vyspelého spoločenstva, aké dovtedy nikto nepoznal.
Profesor Spyridon Marinatos z Aténskej univerzity po preskúmaní objavov dospel k záveru, že ide o dôkaz civilizácie, ktorá zanikla približne v roku 1500 pred naším letopočtom po gigantickej erupcii sopky. Jeho tvrdenie podporili aj ďalšie vedecké dôkazy, vrátane analýzy letokruhov stromov, vrtov z ľadovcov a starých zápisov egyptských a čínskych kronikárov.
Marinatos bol presvedčený, že práve táto katastrofa dala základ Platónovmu príbehu o Atlantíde. Jediným zádrheľom bol časový údaj: Platón totiž hovoril o oveľa dávnejšej dobe – približne o roku 9600 pred naším letopočtom.
Nové dôkazy zmenili pohľad vedcov
Postupom desaťročí prichádzali rôzne teórie, ktoré umiestňovali Atlantídu do mnohých kútov sveta. Výskumy a novodobé technológie, ako satelitné snímkovanie či podrobné podmorské mapovanie, však začali vedcov opäť privádzať späť k oblasti Egejského mora.
V posledných rokoch zaznamenali výskumníci zásadný prelom. Podľa geológov a archeológov sa pod hladinou Egejského mora, v oblasti dnešnej Kykladskej plošiny, ukrývajú rozsiahle pozostatky súvislej pevniny. Táto krajina bola kedysi ostrovom o veľkosti dnešnej Kréty, ktorého najvyššie vrcholky dnes tvoria Kykladské ostrovy.
Pred približne 12 000 rokmi, keď ešte trvala doba ľadová, bola hladina svetových oceánov o zhruba 120 metrov nižšie. Koncom ľadovej éry sa však ľadovce začali rýchlo roztápať, čím voda stúpla a pevnina sa postupne ocitla pod morom. Táto postupná katastrofa, podporená silnými zemetraseniami a následnými tsunami, mohla byť skutočnou príčinou zániku Atlantídy.
Platónov príbeh s reálnymi základmi?
Podľa odborníkov mohol Platón vo svojom opise spojiť historické udalosti s umeleckou predstavivosťou. „Platón pravdepodobne využil skutočný príbeh o katastrofe ostrova Théra, aby čitateľom priblížil svoje filozofické myšlienky,“ uviedol profesor z Bard College v americkom Annandale.
Záhada Atlantídy tak možno nebola len bájnou legendou. Vedcom sa dnes otvárajú úplne nové horizonty výskumu. Ak by sa objav potvrdil, išlo by o jeden z najväčších archeologických prelomov posledných storočí.
Zdá sa, že Atlantída nám možno konečne prezradí svoje tajomstvá. Či sa to vedcom podarí potvrdiť definitívne, to ukáže až čas. Jedno je však isté – pátranie po legendárnej civilizácii ešte nikdy nebolo bližšie k pravde, ako je dnes.
