Byť rodičom je nádherná životná úloha – dokáže priniesť nesmiernu radosť, dojemné chvíle aj pocit naplnenia. No ruku na srdce, zároveň je to aj rola, ktorá človeka často vyšťaví do poslednej omrvinky. A tak si mnohí rodičia vytvárajú maličké „tajné rituály“, o ktorých by pred inými neprehovorili ani slovo. Nie preto, že by šlo o niečo zlé, skôr preto, že by to pri výchove nevyzeralo úplne ukážkovo.
Útek do kúpeľne v mene „osviežovača vzduchu“
Možno to poznáte aj vy. Rutinné večerné rituály máte už dávno za sebou – sprcha, umyté zuby, všetko hotové. Napriek tomu sa v kúpeľni ešte nejaký čas zdržíte. Zrazu je nesmierne fascinujúce čítať si etiketu na osviežovači vzduchu, skúmať šampón či sledovať, ako rýchlo odteká voda v umývadle. Pravda je však úplne prozaická: potrebujete si na pár minút oddýchnuť od nekonečných detských otázok a nechávate druhého rodiča, nech si chvíľu „užije“ rodičovstvo naplno.
Predstieraný spánok, keď dieťa plače
Niektoré noci sú ako súboj dvoch ľudí, ktorí nechcú prehrať. Dieťa reve tak hlasno, že sa pravdepodobne budia aj susedia o dve poschodia nižšie. Ale obaja rodičia ležia nehybne v posteli a zatajujú dych, akoby spadli do najhlbšieho spánku na svete. Každý dúfa, že sa zdvihne ten druhý. Poznáte ten pocit?
Keď hlučná hračka „záhadne“ zmizne alebo sa pokazí
Niektoré hračky dokážu rodiča priviesť na pokraj šialenstva. Zvlášť tie, ktoré pípajú, hrajú, svietia a vydávajú náhodné zvuky aj o polnoci. A keď si dieťa takúto hračku obľúbi, je to hotové peklo na zemi. Niet divu, že raz za čas sa stane niečo „nečakané“ – hračka sa zatúla na miesto, kde ju už nik nenájde, alebo jej akosi záhadne vypadnú baterky. Náhoda? Rodičia vedia svoje.
Dvojité štandardy, ktoré si nechceme priznať
Rodičia sú niekedy majstri v nastavovaní pravidiel, ktoré sami nedokážu dodržať. Napríklad: dieťa musí jesť koláčik výhradne na tanieriku, aby nedrobilo. A o hodinu neskôr si rodič pochutnáva na tom istom koláči priamo z ruky, pričom omrvinky padajú na podlahu. Kto by to bol povedal?
Úľava, keď sa na verejnosti hnevá cudzie dieťa
Verejné scény a hysterické výbuchy sú jednou z najväčších rodičovských nočných môr. Keď však vaše dieťa konečne sedí pokojne v kočíku alebo pri stole a vy z diaľky sledujete, ako sa niekoho iného malý človek práve hádže o zem, pocítite jemnú úľavu. Nie preto, že by ste sa tešili z cudzieho nešťastia, ale preto, že tentoraz ste to neboli vy. A zároveň vás poteší, že aj ostatní rodičia si prechádzajú tým istým.
Dieťa ako elegantná výhovorka
Nemáte náladu na večernú párty, stretnutie so známymi či rodinnú oslavu? Rodičia majú jednu veľkú výhodu – vždy majú po ruke dokonalú výhovorku. „Malému dnes akosi nie je dobre. Radšej ostaneme doma.“ Nikto to nespochybní a vy máte pokoj.
Keď sa vám po deťoch začne cnieť hneď po ich zaspávaní
Počas celého dňa rátate minúty, kým už konečne zaľahnú. A keď konečne odpočívajú v postieľkach a v dome zavládne pokoj, zrazu sa pristihnete, ako listujete v mobile staré fotky a videá. Z ničoho nič vám je za nimi clivo, hoci ešte pred chvíľou ste túžili po tichu.
Nenápadné kradnutie sladkostí
Deti pravidelne dostávajú sladkosti od starých rodičov, známych či na oslavách. Lenže rodičovská skrinka so zásobami je už opäť prázdna… A tak sa niekedy nenápadne natiahnete do detskej skrýše. S čistým svedomím si poviete, že im to vlastne prospieva – deti predsa nemajú jesť veľa sladkého. Keby tak niekto povedal, že to neplatí ani pre dospelých!
Televízia pri jedle – z princípu „nikdy“, v praxi „veľmi často“
Mnohí rodičia ešte pred narodením detí tvrdili, že u nich sa pri jedle televízia púšťať nebude. A potom príde realita, keď je jediné, čo dokáže dieťa udržať aspoň chvíľu v pokoji pri tanieri, obľúbený rozprávkový seriál. Zrazu je z toho rutina, ktorá síce nebola v pláne, ale funguje.
