Keď nás prepadne prechladnutie, mnohí automaticky siahnu po osvedčenom domácom postupe – horúci čaj, teplá sprcha, hrubá perina a snaha chorobu jednoducho „vypotiť“. Táto rada sa dedí z generácie na generáciu a pôsobí logicky: ak sa telo zahreje, vírusy by mali mať horšie podmienky na prežitie. Otázka však znie, či tento prístup naozaj skracuje trvanie ochorenia. Odpoveď modernej medicíny je pomerne jednoznačná.
Prechladnutie je vírusové ochorenie
Bežné prechladnutie patrí medzi vírusové infekcie horných dýchacích ciest. Najčastejšie ho spôsobujú rinovírusy, no podieľať sa môžu aj iné respiračné vírusy, napríklad koronavírusy (iné než tie, ktoré spôsobujú covid), adenovírusy či respiračné syncyciálne vírusy. Práve rinovírusy sú mimoriadne rozšírené – existujú ich stovky variantov, a preto je možné prechladnúť opakovane, aj keď sme chorobu nedávno prekonali.
Príznaky ako nádcha, bolesť hrdla, kašeľ, tlak v hlave a výrazná únava sú dôsledkom reakcie imunitného systému, nie samotného pôsobenia vírusu.
Typický priebeh ochorenia sa urýchliť nedá
Prechladnutie má pomerne stabilný a predvídateľný priebeh. Po inkubačnej dobe, ktorá trvá zvyčajne jeden až tri dni, sa objavia prvé príznaky. Tie sa počas niekoľkých dní zintenzívnia a následne postupne ustupujú. Väčšina ľudí sa cíti lepšie po siedmich až desiatich dňoch, hoci kašeľ alebo nádcha môžu v miernej forme pretrvávať aj dlhšie. Samotná dĺžka ochorenia sa však nedá skrátiť – imunitný systém potrebuje čas, aby vírus zlikvidoval.
Potenie vírus z tela „nevyplaví“
Rozšírená predstava, že sa vírusy dajú z tela dostať potením, nie je správna. Vírusy sa z organizmu neodstraňujú potom, ale imunitnou reakciou. Zvýšená telesná teplota, napríklad pri horúcej sprche, saune alebo intenzívnom cvičení, síce môže krátkodobo ovplyvniť pocit chorého, no nemá preukázateľný vplyv na rýchlosť uzdravenia.
Je pravda, že niektoré vírusy sa lepšie množia pri nižších teplotách, napríklad v nosovej dutine. To však neznamená, že krátkodobé „prehriatie“ organizmu dokáže priebeh infekcie skrátiť. Vedecké štúdie ukazujú, že takéto postupy vedú nanajvýš k subjektívnej úľave, nie k rýchlejšiemu vyliečeniu.
Teplo môže uľaviť, ale nelieči
Teplo má pri prechladnutí svoje miesto, treba ho však vnímať realisticky. Najväčší prínos má vo forme teplého a vlhkého vzduchu. Inhalovanie pary zo sprchy, parného kúpeľa alebo používanie zvlhčovača vzduchu môže dočasne uvoľniť upchatý nos, zvlhčiť podráždené sliznice a zlepšiť dýchanie. Ide však len o symptomatickú úľavu, nie o liečbu samotnej infekcie.
Mierny pohyb môže niektorým ľuďom krátkodobo pomôcť, ak nemajú horúčku a cítia sa relatívne dobre. Naopak, intenzívne cvičenie, nedostatok spánku, stres a preťaženie organizmu môžu imunitný systém oslabiť a zotavenie skôr predĺžiť.
Čo skutočne pomáha pri prechladnutí
Hoci prechladnutie nemožno „vyliečiť“, existujú postupy, ktoré pomáhajú organizmu zvládnuť ochorenie čo najšetrnejšie:
- Oddych a dostatok spánku – imunitný systém pracuje najefektívnejšie vtedy, keď má telo dostatok energie. Nedostatok spánku znižuje schopnosť obrany proti vírusom.
- Primeraný príjem tekutín – hydratácia pomáha udržiavať sliznice vlhké, riedi hlien a uľahčuje jeho vykašliavanie alebo vysmrkanie.
- Zvlhčený vzduch – suché prostredie dráždi sliznice a zhoršuje príznaky, najmä upchatý nos a kašeľ.
- Teplé polievky a vývary – dodajú tekutiny, energiu a môžu krátkodobo zmierniť opuch slizníc, čo subjektívne uľahčuje dýchanie.
- Med – u detí aj dospelých môže zmierniť kašeľ, najmä v noci; nejde však o liek, ale o podporný prostriedok.
Prechladnutie sa nedá vypotiť ani skrátiť žiadnou zázračnou metódou. Teplo, potenie či sauna môžu priniesť krátkodobú úľavu, no samotný priebeh ochorenia nemenia. Jedinou cestou k uzdraveniu je čas, počas ktorého imunitný systém vírus zvládne. Najlepšie, čo pre svoje telo môžete urobiť, je dopriať mu pokoj, tekutiny a podmienky, v ktorých sa dokáže zotaviť bez zbytočného preťaženia.
