Mnoho ľudí pozná situáciu, keď sa im dostane uznania, no oni sami tomu neveria. Kolegovia chvália ich výsledky, vedenie oceňuje ich spoľahlivosť a okolie ich považuje za schopných profesionálov. Navonok všetko nasvedčuje tomu, že si úspech zaslúžia. V ich vnútri sa však objavuje nepríjemný pocit: „Možno som tu omylom. Možno raz všetci zistia, že nie som taký dobrý, ako si myslia.“
Tento jav sa nazýva syndróm podvodníka (angl. imposter syndrome) a napriek svojmu názvu nejde o duševnú poruchu. Je to psychologický vzorec myslenia a prežívania, ktorý je prekvapivo rozšírený.
Čo syndróm podvodníka skutočne znamená
Syndróm podvodníka označuje stav, keď človek:
- pochybuje o vlastných schopnostiach aj napriek objektívnym úspechom
- pripisuje výsledky náhode alebo priazni okolností
- má obavu, že jeho nedostatky budú odhalené
- nedokáže prijať pochvalu bez pocitu viny či hanby
- vníma svoje chyby ako dôkaz neschopnosti
Zaujímavé je, že tento pocit sa často objavuje práve u ľudí, ktorí sú výkonní, cieľavedomí a dlhodobo úspešní.
Ako vznikol pojem syndróm podvodníka
Pojem sa objavil v 70. rokoch 20. storočia, keď psychologičky Pauline Rose Clance a Suzanne Imes skúmali pochybnosti u vysoko výkonných žien. Hoci sa pôvodná štúdia týkala najmä ženského publika, ďalšie výskumy ukázali, že rovnakým pocitom podliehajú aj muži.
Dnes sa za isté považuje, že syndróm podvodníka nie je viazaný ani na pohlavie, ani na odvetvie. Môže sa objaviť:
- u ľudí v riadiacich pozíciách
- u mladých profesionálov po rýchlom kariérnom raste
- v kreatívnych profesiách
- v akademickom prostredí
- u introvertov, no aj ambicióznych extrovertov
Kľúčovým faktorom je skôr kombinácia osobnostných vlastností, výchovy a tlaku okolia.
Prečo sa človek môže cítiť ako „podvodník“
Hoci neexistuje jediná príčina, odborníci sa zhodujú na niekoľkých rizikových faktoroch:
✔ Prehnaný tlak na výkon
Ľudia, od ktorých sa veľa očakáva — či už rodinou, pracovným prostredím alebo sebou samými — sú náchylnejší k pocitu, že nikdy nie sú „dosť dobrí“.
✔ Porovnávanie sa s ostatnými
V prostredí, kde dominuje konkurencia alebo neustále porovnávanie, sa úspechy jednotlivca ľahko relativizujú.
✔ Výchova a rodinné prostredie
Ak dieťa vyrastá v atmosfére, kde sú jeho výsledky bagatelizované alebo je často porovnávané so súrodencami, môže si do dospelosti odniesť presvedčenie, že jeho výkon nie je hodný uznania.
✔ Perfekcionizmus
Perfekcionisti majú tendenciu znevažovať svoje úspechy, pretože sa zameriavajú výhradne na to, čo sa nepodarilo.
Mýty a fakty o syndróme podvodníka
❌ Mýtus: Trápi iba ženy
✔ Fakty: Výskumy potvrdzujú, že tento jav zažívajú aj muži — len o ňom často menej hovoria.
❌ Mýtus: Ide o psychickú poruchu
✔ Fakty: Syndróm podvodníka nie je diagnóza. Je to vzorec myslenia, ktorý však môže ovplyvniť psychickú pohodu.
❌ Mýtus: Prejavuje sa len v práci
✔ Fakty: Pochybnosti sa môžu týkať aj vzťahov, talentu či osobných úspechov v rôznych oblastiach.
Ako sa s tým dá pracovať
Hoci syndróm podvodníka môže byť vyčerpávajúci, existujú stratégie, ktoré človeku pomáhajú získať realistickejší pohľad na vlastné schopnosti:
1. Uvedomiť si rozdiel medzi pocitom a faktom
To, že máte pocit nedostatočnosti, neznamená, že je to realita.
2. Viesť si prehľad vlastných úspechov
Písomné pripomenutie objektívnych výsledkov pomáha získať odstup.
3. Prijať pochvalu bez znehodnocovania
Jednoduché „ďakujem“ je prvým krokom k zdravému sebavnímaniu.
4. Zdieľať svoje pocity
Odborníci upozorňujú, že už len rozhovor dokáže znížiť intenzitu pochybností.
5. Poznať hodnotu chýb
Chyby nie sú dôkazom neschopnosti — sú prirodzenou súčasťou učenia.
Záver: nepopierajte úspechy, ktoré ste si vybudovali
Syndróm podvodníka neznamená, že človek je slabý alebo neschopný. Skôr ukazuje, že sa od seba očakáva priveľa, alebo že vnútorný hlas je príliš kritický. Keď sa človek naučí rozpoznávať skreslené presvedčenia a pracovať s nimi, postupne dokáže prijať jednoduchú, ale dôležitú pravdu:
Úspech nie je náhoda. Je to výsledok schopností, práce a osobného rastu.
