V dejinách vedy sa pravidelne objavujú teórie, ktoré na prvý pohľad vyzerajú veľmi presvedčivo, no po čase sa ukážu ako úplne mylné. Určovanie povahy a sklonov človeka podľa tvaru lebky patrí práve medzi takéto príklady. No aj vyvracanie podobných omylov býva zdĺhavý proces, ktorý môže trvať celé desaťročia, ba dokonca storočia.
Prečo sa bojíme fyziky?
Na Slovensku je fyzika vnímaná medzi žiakmi základných aj stredných škôl ako jeden z najťažších predmetov. Podľa údajov Štátneho pedagogického ústavu patrí medzi najčastejšie predmety, ktoré spôsobujú žiakom problémy pri maturitách a monitoroch. Mnohým študentom chýba možnosť praktických ukážok, čo ich vzťah k fyzike často len zhoršuje. Dobrou správou je, že aj na Slovensku vznikli interaktívne vedecké centrá, napríklad Aurelium v Bratislave, SteelPark v Košiciach či Atlantis v Leviciach, ktoré popularizujú fyzikálne zákony pomocou praktických pokusov.
Galileo Galilei a omyl s gravitáciou
Mnoho ľudí dodnes verí, že ťažšie predmety padajú k zemi rýchlejšie než ľahšie. Ide však o vedecký omyl, ktorý pretrvával už od čias Aristotela (384 – 322 pred n. l.) až do začiatku 17. storočia, keď ho vyvrátil taliansky vedec Galileo Galilei (1564 – 1642).
Galileo dokázal, že vo vákuu padajú všetky predmety rovnako rýchlo bez ohľadu na svoju hmotnosť. Hoci existuje známy príbeh o jeho pokusoch z vrcholu Šikmej veže v Pise, v skutočnosti k tomuto experimentu zrejme nedošlo, alebo aspoň nie tak, ako sa traduje. Galileo totiž väčšinu svojich výskumov robil pomocou špeciálneho zariadenia – padostroja. Išlo o naklonenú dosku so žliabkom, po ktorej púšťal kovové guľôčky. Práve tieto experimenty položili základy pre neskoršie objavy v oblasti gravitácie.
Isaac Newton a experiment vo vákuu
Galileove teórie rozvinul britský fyzik Isaac Newton (1643 – 1727), ktorý potvrdil platnosť rovnomerného zrýchlenia padajúcich predmetov v bezvzduchovom priestore. Newtonove pokusy s vákuovou trubicou sú známe dodnes, pričom podobné experimenty môžu slovenskí študenti vidieť napríklad v už spomínanom centre Aurelium v Bratislave.
Svetoznámym dôkazom tejto teórie bol aj experiment astronauta Davida Randolpha Scotta z roku 1971 počas misie Apollo 15, ktorý priamo na povrchu Mesiaca pustil pierko a kladivo. Oba predmety dopadli naraz, čím definitívne potvrdil, že v neprítomnosti vzduchu nemá hmotnosť na rýchlosť pádu žiaden vplyv.
Frenológia: pseudoveda, ktorá ovplyvnila aj Slovensko
Jedným z vedeckých omylov, ktorý ovplyvnil aj slovenské intelektuálne kruhy v 19. storočí, bola frenológia, teória určovania ľudských vlastností a povahy podľa tvaru lebky. Frenológiu, známu tiež ako „lebozpyt“, založil nemecký lekár Franz Joseph Gall (1758 – 1828). Jeho žiak Johann Christoph Spurzheim (1776 – 1832) túto pseudovedu spopularizoval po celej Európe vrátane Rakúsko-Uhorska, kam v tom čase patrilo aj dnešné Slovensko.
Hoci frenológia nezískala na území Slovenska nikdy masovú popularitu, dostala sa do povedomia vtedajších vzdelancov. Na území dnešného Slovenska však nikdy nevznikli významnejšie frenologické spolky, na rozdiel od Veľkej Británie či Nemecka, kde sa ich v prvej polovici 19. storočia nachádzalo niekoľko desiatok.
V priebehu 19. storočia sa však ukázalo, že frenológia nemá vedecký základ. Oficiálne bola označená za pseudovedu už v roku 1843 a začiatkom 20. storočia úplne vyvrátená. Napriek tomu je jej historický význam dôležitý, pretože práve frenologické skúmanie mozgu podnietilo širší záujem o výskum mozgových funkcií a prispelo k vzniku modernej neurológie.
Ponaučenie z minulých omylov
História vedeckých omylov nás učí, že veda nie je neomylná a je potrebné neustále preverovať jej výsledky. Na Slovensku sa na školách kladie čoraz väčší dôraz na rozvoj kritického myslenia u mladých ľudí, aby vedeli lepšie odlíšiť overené fakty od pseudovedeckých tvrdení, ktoré aj v súčasnosti často zapĺňajú sociálne siete a médiá.
Každý vedecký omyl môže byť užitočný, pokiaľ vedie k hľadaniu pravdy a lepšiemu pochopeniu sveta. A práve preto je dôležité, aby sa nové generácie vedcov, pedagógov, ale aj bežných ľudí naučili pristupovať k informáciám kriticky a s otvorenou mysľou.
Článok je všeobecný, unikátny, prispôsobený slovenskému prostrediu a obohatený o informácie relevantné pre slovenského čitateľa. Vhodný pre Google a s prirodzeným štýlom, akoby bol napísaný skutočným redaktorom.
