Úprimnosť patrí medzi najdôležitejšie prvky zdravých vzťahov – či už osobných alebo pracovných. Napriek tomu ide o tému, ktorá dokáže vyvolať silné emócie a spúšťa v nás reakcie, aké si často neuvedomujeme. Psychológia ukazuje, že hovoriť pravdu je prospešné len za určitých okolností. Nie vždy a nie každému.
Odborníci na komunikáciu zdôrazňujú, že otvorenosť funguje iba vtedy, keď sa nachádzame v prostredí, kde sa cítime bezpečne. Bez pocitu bezpečia je pre človeka náročné počúvať čokoľvek, čo môže ohroziť jeho sebahodnotenie alebo ego.
Ako ľudia reagujú, keď počujú nepríjemnú pravdu
Mozog je prirodzene nastavený na ochranu vlastnej identity. Keď niekto vysloví spätnú väzbu, ktorá je pre nás citlivá, automaticky sa aktivujú obranné mechanizmy, ktoré boli popísané už v klasickej psychológii:
- popieranie
- racionalizácia
- zľahčovanie
- prehnané vysvetľovanie
- protiútok
Ide o normálne procesy, ktoré majú za cieľ znížiť stres. Preto sa často stáva, že ľudia tvrdia, že chcú počuť pravdu, no v momente, keď nastane, reagujú obrane.
Čo ovplyvňuje, ako veľmi nás pravda zasiahne
Psychologické výskumy ukazujú, že je dôležité:
1. Kto nám spätnú väzbu dáva
Úprimnosť prijímame ľahšie od človeka, ktorému dôverujeme alebo ktorého vnímame ako neutrálneho. Ak je vzťah napätý, pravda sa javí ako útok.
2. Akým spôsobom je pravda povedaná
Tón hlasu, výber slov a vhodné načasovanie zásadne ovplyvňujú výsledok.
Pri nesprávnom podaní môže aj dobrý úmysel vyvolať konflikt.
3. Náš psychický stav
Únava, stres a emočné preťaženie znižujú schopnosť prijať informáciu, čo je potvrdené v mnohých výskumoch o kognitívnom preťažení.
Rozdiel medzi úprimnosťou a bezohľadnosťou
Základ spočíva v zámere a dopade.
- Úprimnosť má priniesť porozumenie, riešenie alebo posun.
- Bezohľadnosť vzniká vtedy, keď je cieľom uvoľnenie vlastnej frustrácie, ventilovanie emócií alebo snaha druhého zraniť.
Ďalším zásadným faktorom je, či ide o vyžiadanú alebo nevyžiadanú spätnú väzbu. Nevyžiadaná kritika býva pre mozog väčšinou hroznejšia a spúšťa silnejšie obranné reakcie.
Prečo mnohí radšej mlčia
Sociálne normy nás často učia, že mlčanie je slušnejšie ako vyjadrenie nepríjemnej pravdy. Mnohí ľudia vyrastali v prostredí, kde sa vyžadovalo „nerobiť problémy“. Tento naučený vzorec potom vedie k tomu, že aj v dospelosti radšej prehĺtame vlastné potreby.
Lenže potláčanie pravdy nerieši konflikt – iba ho odsúva do budúcnosti.
Nedoriešené napätie sa môže neskôr prejaviť pasívnou agresiou, odcudzením alebo výbuchom.
Ako sa naučiť hovoriť pravdu bezpečným spôsobom
Psychológovia odporúčajú niekoľko postupov:
1. Používať „ja-výroky“
Namiesto: „Ty stále…“
Radšej: „Cítim sa… keď sa deje…“
Tým sa znižuje šanca, že druhý človek prejde do obrany.
2. Vyjadriť zámer
Ak druhý vie, že cieľom nie je konflikt, ale porozumenie, reaguje pokojnejšie.
3. Zvoliť vhodný čas
Neúprimnosť často nevzniká zo zámeru, ale z nevhodného momentu.
Otvorený rozhovor má zmysel až vtedy, keď už neprebiehajú silné emócie.
4. Začať malými vetami
Nie je potrebné hneď riešiť najťažšiu tému. Tréning začína drobnými situáciami.
5. Použiť empatiu
Jednoduché uznanie pocitu – napríklad: „Rozumiem, že to pre teba nie je ľahké“ – výrazne znižuje obrannosť.
Tieto techniky sú podložené výskumami v oblasti nenásilnej komunikácie a neuropsychológie.
Je tvrdenie „Ja som taký“ úprimnosť?
Psychologicky ide väčšinou skôr o vyhýbanie sa zodpovednosti.
Tento výrok často maskuje:
- nedostatok sebareflexie
- odmietanie zmeny
- zvyk reagovať impulzívne
- snahu ukončiť tému bez diskusie
Skutočná úprimnosť zahŕňa schopnosť uvedomiť si nielen svoje správanie, ale aj jeho dopad na okolie.
Dá sa byť úprimný a zároveň obľúbený?
Áno, ale nie s každým človekom.
Úprimnosť podporuje dobré vzťahy najmä tam, kde existuje dôvera, rešpekt a podobné hodnoty.
Ak musíme v niektorých vzťahoch neustále „chodiť po špičkách“, nejde o problém úprimnosti – skôr o nevyhovujúcu dynamiku alebo chýbajúce hranice.
Kedy je vhodnejšie mlčať?
Mlčanie môže byť rozumnou a psychologicky zdravou voľbou, napríklad vtedy, keď:
- pravda by viedla iba k zraneniu bez riešenia
- druhá osoba nie je emocionálne pripravená spätnú väzbu prijať
- situácia je príliš vyhrotená
- ide o nepodstatný detail, ktorý nemá dopad na vzťah ani problém
Odborné smernice v komunikácii hovoria jasne:
Pravdu má zmysel hovoriť vtedy, keď prináša riešenie alebo porozumenie. Nie vtedy, keď je jej jediným výsledkom bolesť.
