V čínskej provincii Ťi-lin objavili vedci niečo, na čo čakali celé desaťročia. Fragmenty lebiek, čelustí a zubov, ktoré sa tu našli, môžu patriť úplne novému a doteraz neznámemu druhu pravekého človeka. Tento objav vzbudzuje medzi paleoantropológmi veľké vzrušenie, pretože môže zásadne ovplyvniť chápanie ľudského evolučného stromu. Nový druh dostal predbežné pomenovanie Homo juluensis podľa oblasti, v ktorej boli fosílie objavené.
Záhadný predok s prekvapivo veľkým mozgom
V posledných rokoch sa čoraz častejšie potvrdzuje, že história ľudstva nie je jednoduchou lineárnou cestou od opice k človeku, ako sme si dlho mysleli. Naopak, ľudský rodokmeň pripomína komplikovanú sieť s množstvom odbočiek, krížení a vývojových vetiev, ktoré v priebehu času zmizli bez stopy. Medzi takéto tajomné a nejasné vetvy patria napríklad záhadní Denisovania, robustný Homo naledi z južnej Afriky či maličký Homo floresiensis, prezývaný aj „hobit“, ktorého pozostatky boli nájdené v Indonézii.
Teraz však prichádza nový prekvapivý objav z Číny, ktorý má ambíciu zaplniť jednu z medzier v našom evolučnom poznaní. Nájdené fragmenty lebiek a čeľustí sú staré desaťtisíce až státisíce rokov a ich najvýraznejšou vlastnosťou je mimoriadne veľký objem mozgu – dokonca väčší, než aký máme dnes my, moderní ľudia.
Profesor Christopher Bae, vedúci člen medzinárodného tímu výskumníkov, upozorňuje: „Tento objav je mimoriadny. Veľkosť mozgu je priam ohromujúca a núti nás prehodnotiť doterajšie predstavy o vývoji ľudskej inteligencie a schopnosti adaptácie.“
Spojenie s Denisovanmi?
Najväčšou záhadou je však otázka, či by Homo juluensis mohol byť spriaznený práve s Denisovanmi – málo preskúmanou skupinou starovekých ľudí, o ktorej existencii sa dozvedáme predovšetkým vďaka genetickým štúdiám a vzácnym kostným úlomkom. Denisovani boli prvýkrát identifikovaní podľa drobnej kostičky prsta nájdenej v Denisovej jaskyni na Sibíri v roku 2010.
Vedci už dlhšie predpokladajú, že Denisovania mali dôležitý vplyv na evolúciu populácií v Ázii a Oceánii, pretože niektoré dnešné populácie nesú ich DNA. No dodnes nevieme, ako presne Denisovani vyzerali, ani to, aký bol ich presný pôvod či rozsah ich rozšírenia.
„Ak sa potvrdí genetická súvislosť medzi Homo juluensis a Denisovanmi, pôjde o revolučný moment v histórii nášho poznania. Konečne by sme mali tvár populácie, ktorú zatiaľ poznáme iba z genetických údajov,“ vysvetľuje Bae.
Spletitý evolučný strom
Napriek obrovskému nadšeniu medzi odborníkmi však existujú aj skeptici, ktorí upozorňujú, že k definitívnemu potvrdeniu nového druhu bude potrebné viac dôkazov.
Významná paleoantropologička pripomína opatrnosť: „Vedecké bádanie si vyžaduje veľmi presvedčivé dôkazy. Lebečné fragmenty a čeľuste sú veľmi zaujímavé, ale na to, aby sme ich definitívne označili ako samostatný druh, musíme ešte výrazne prehĺbiť naše poznanie.“
Napriek tejto opatrnosti však aj ona priznáva, že nález ukazuje na doteraz nedocenenú komplexnosť ľudskej evolúcie v Ázii. „Je jasné, že východoázijská vetva evolučného stromu bola omnoho rozmanitejšia, než sme si predstavovali,“ dodáva.
Budúcnosť prinesie nové objavy
Za posledné roky zaznamenala paleoantropológia a genetika explóziu objavov, a to najmä vďaka pokročilým technológiám ako analýza starovekej DNA, CT skenovanie fosílií a detailné počítačové modely, ktoré umožňujú detailné rekonštrukcie života dávno vyhynutých druhov. Takéto pokroky dávajú vedcom do rúk nástroje, o ktorých sa im pred niekoľkými dekádami ani nesnívalo.
Výskumníci preto očakávajú, že najbližšie roky môžu priniesť ďalšie fascinujúce objavy, ktoré buď ešte viac zamotajú spletitú sieť ľudskej evolúcie, alebo ju naopak pomôžu objasniť. Jedno je však isté už teraz – príbeh nášho pôvodu je oveľa zložitejší, tajomnejší a zaujímavejší, než ako sme sa ho učili na hodinách biológie.
Vďaka každému novému objavu sa približujeme lepšiemu pochopeniu toho, odkiaľ pochádzame a akú úžasnú cestu naši predkovia prešli, než sme sa stali tým, kým sme dnes.
