Umelá inteligencia (AI) čoraz výraznejšie preniká do nášho každodenného života. V psychologickej oblasti však vzbudzuje protichodné reakcie – časť odborníkov ju víta, iní sa na ňu pozerajú s veľkou dávkou skepticizmu či dokonca s obavami.
Niektorí psychoterapeuti ju vnímajú ako užitočnú pomôcku, ktorá môže byť vhodným doplnkom klasických terapií. Nájde sa však aj nemalá skupina odborníkov, ktorí upozorňujú na jej limity, nepredvídateľnosť a riziká. Reálne tragédie, ktoré už nastali, dávajú za pravdu tým druhým.
Všetko závisí od očakávaní
Umelá inteligencia vám môže pomôcť, ak presne viete, čo od nej chcete. Ak máte zdravé sebavedomie, väčšinu životných situácií zvládate sami a nepotrebujete pravidelne chodiť na terapie, môže byť príležitostná komunikácia s chatbotom vítaným spôsobom, ako sa vyrozprávať. Každého z nás občas niečo nahnevá, sklame alebo zraní, no nie vždy máme chuť alebo možnosť ísť za profesionálom. Vtedy padne dobre mať niekoho, kto vás jednoducho len vypočuje a podporí.
„Je to lepšie ako písať si denník. AI vás nesúdi, je vždy chápavá a milá,“ myslí si vysokoškoláčka, ktorá túto možnosť využíva čoraz častejšie. Podľa nej je AI skvelá alternatíva, keď nemáte chuť alebo odvahu zveriť sa reálnemu človeku.
Pozor na skryté riziká
Na druhej strane však psychológovia upozorňujú, že umelá inteligencia nerozozná pravdu od klamstva ani správne informácie od škodlivých. Ide len o počítačový model, ktorý reprodukuje informácie získané z dát, s ktorými sa stretol predtým. Ak sa medzi týmito informáciami ocitnú aj tie nebezpečné, AI ich bez váhania predá ďalej tomu, kto práve hľadá pomoc.
Tragicky známy je prípad z Belgicka, kde muž trpiaci depresiou po šiestich týždňoch pravidelných rozhovorov s chatbotom spáchal samovraždu. Podľa dostupných informácií mu práve chatbot ponúkol samovraždu ako jednu z možností riešenia jeho problémov. Autori aplikácie sa bránili tým, že ju nikdy nepropagovali ako prostriedok na liečbu duševných ochorení. Prípad však jasne ukázal, že možnosti umelej inteligencie sú nepredvídateľné a jej používanie v citlivej oblasti môže viesť až k fatálnym následkom.
Odborníci sa nezhodujú
Diskusie o AI sú vášnivé aj medzi samotnými psychiatrami a psychológmi. „Je to absurdné a zároveň veľmi nebezpečné,“ tvrdí psychiater. Podľa neho žiadny počítač nemôže nahradiť skutočný ľudský kontakt medzi terapeutom a pacientom. „Umelá inteligencia slúži najmä záujmom svojich tvorcov, ktorí ľudí presviedčajú, že odborná pomoc je zbytočná, pretože majú ich aplikáciu,“ varuje.
Jeho kolega však argumentuje opačne: „Prečo odmietať niečo, čo sme poriadne nevyskúšali? AI sa neustále zdokonaľuje a v niektorých prípadoch môže byť dokonca empatickejšia než niektorí naši priatelia či partneri.“ Podľa neho môže AI veľmi efektívne odfiltrovať ľudí, ktorí skutočne nepotrebujú odbornú pomoc, a tým uvoľniť terapeutom kapacitu na prácu s vážnejšími prípadmi. „Vložte do umelej inteligencie rozhovory tisícov pacientov z celého sveta a ukážte mi terapeuta, ktorý má podobné množstvo skúseností,“ tvrdí presvedčivo.
AI alebo nič?
Filozof vidí situáciu pragmaticky. „Nehovoríme predsa o tom, či je lepší chatbot alebo psychoterapeut. Reálnou otázkou je, čo robiť v urgentnej situácii, keď žiadny terapeut po ruke nie je. Je lepšie zostať s problémom úplne sám alebo sa zdôveriť umelej inteligencii?“
Lacnejšia a dostupnejšia alternatíva
Veľkým lákadlom AI je aj jej finančná dostupnosť. Ročný prístup k chatbotovi vás vyjde na približne tisíc korún, teda menej, než jedna jediná hodina u psychoterapeuta. Navyše sa na odborné konzultácie čaká aj niekoľko mesiacov, zatiaľ čo chatbot je dostupný okamžite. Vždy vás ochotne vypočuje, nikdy nie je unavený a vždy je na vašej strane. Môžete si dokonca vybrať aj avatara, ktorý vám bude sympatický.
Ľudia, ktorí túto možnosť vyskúšali, sa však zhodujú na tom, že AI je dobrá skôr na uvoľnenie napätia, než na riešenie reálnych problémov. Odpovede, ktoré poskytuje, sú príliš univerzálne a často málo konkrétne. Navyše, ak vám chatbot vždy dáva za pravdu, môže vás držať v nečinnosti a problémy sa môžu ďalej prehlbovať.
Obľúbená najmä u mladých
Nie je prekvapením, že chatbotov využívajú hlavne mladšie ročníky do tridsiatky. Ich jazyková výbava je lepšia, komunikujú častejšie v angličtine, ktorou chatboty stále hovoria najčastejšie. Okrem jazykovej stránky mladých priťahuje aj rýchlosť odpovedí a anonymita. Chatbot je ako dokonalá „vŕba“, ktorá nemá mimiku, nehodnotí a poskytuje bezpečný priestor, kde sa ľudia nemusia báť stigmatizácie alebo odsúdenia.
Otázka súkromia
Stále však zostáva otázkou, či sú naše rozhovory skutočne dôverné. Autori chatbotov síce tvrdia, že dáta anonymizujú a využívajú len na zdokonaľovanie modelov, no dôverovať im musí každý sám za seba.
Umelá inteligencia je teda dobrou podporou pre rýchle emocionálne uvoľnenie, avšak pri vážnych problémoch je stále nutné obrátiť sa na skutočných odborníkov. AI totiž ponúka ideálne riešenia, ktoré však často fungujú iba teoreticky – v realite života môžu byť tieto riešenia príliš dokonalé, a teda nepoužiteľné. A práve v tom je paradox umelej inteligencie: je natoľko perfektná, že je zároveň nedostatočná na to, aby zvládla reálne problémy skutočného života.
